ROBOTIC LIFE

♥1.♥

O 6:30 ráno som vstala zo svojej postele, pretrela som si oči od únavy, zívla som si a poobzerala som sa vľavo..vpravo hore dole.Von oknom ale aj po rohoch v izbe. Takto som naskenovala svoju izbu. Bola veľká a aspoň pre mňa krásna. Izba:

V skrini bolo pár kusov oblečenia. Čierny, červený a biely crop top. (Idk jak sa to pise). Dvoje džínsy a dve slabo modré roztrhané nohavice. Červený sveter a ešte pár obyčajných tričiek. Obliekla som si :

Vyšla som z izby a namierila som si to do kúpeľne. Vošla som do nej a začala si to tam prezerať (skenovať). Načo mi je vôbec skenovať? Pretože ja, ako robot si miesto alebo dom zapamätám len keď si ho naskenujem. Pozrela som sa do veľkého zrkadla nad umývadlom, zobrala som si kefu a začala som ai česať vlasy. Umyla som si zuby, a len tak trochu sa po sebe obzerala. Musím uznať že ma stvorili nie veľmi peknú😅ale tak čo už. Pozrela som sa na hodinky a bolo : 7:20. Škola začínala o 7:45. Škola nebola blízko nášho domu tak som kašľala na raňajky a išla som sa bleskovo obuť do predsiene. Obula som si svoje červené converse a keď som už otvárala dvere chytila ma za rameno Lili. Lili je dievča ktoré sa má o mňa starať. Vlastne patrí medzi tých ktorý ma stvorili. Ukázala na mňa prstom a povedala: ,, Nezabudni že nikomu ale že nikomu!, nesmieš povedať že si robot..Ani len na to nejako poukázať. Rozumieš?"Prikívla som na znak súhlasu. Dodala: ,,A len pre informáciu nemáš niečo dôležité. Nemáš pocity. Nemáš ich pretože bolo pre nás nemožné ťa stvoriť s nimi..ale ani sa nesnaž zistiť čo to tie pocity sú..keby si to zistila neveští to nič dobré. Jej tvár klesla dole a ja som nechápala prečo a ani som nevedela že čo to tie pocity sú. Ale tak keď sa nemám snažiť zistiť čo to tie pocity sú tak okeyy.. No poďakovala som jej a vykročila z domu.
5 MINÚT CESTY
Cestou stretávam skupinky ľudí ale zdajú sa mi nejako čudný.. Ústa mali nejako dohora a mali ich pootvorené. Ich tvár vyzerala...inak. Videla som skupinku "detí" kde bol jeden chlapec. On najviac mal ten výraz.Ten zvláštny ale zároveň nádherný výraz.Tak som túžila zistiť ako sa tento jav nazýva...(zapozeranie sa do neba) No dobre.. Začala som si ho očami skenovať a pred očami mi napísalo. Meno Martinus Gunnarsen, 16 rokov,
Aktivita(čo práve trz robí): smiech, radosť, zabáva sa usmieva sa. Vôbec som nevedela čo znamená radosť, smiech, úsmev...zabávať sa? Tak to už vôbec nie.🙊údaje som si uložila aby som ich ukázala Lili. Kráčala som ďalej.No mala som nutkanie sa na tých pubertiakov stále pozerať. Skúšala som sa tváriť ako oni..Rôzne som zapájala do výrazu všetky súčiastky. Nejde to. Čo keeď..to sú tie pocity oo ktorých hovorila Lili??

Hello maj friends😂Tak toto je prvá časť ROBOTIC LIFE. Je to nič moc ale dúfam že sa páči😊Votes aj sladký komentík poteší❤❤