Dieťa štyroch živlov |book 2|

Jediná

Prišla som k domu mojej starkej. Odomkla som si bráničku a vstúpila na dvor. Pôda bola nezvyčajne mokrá a kyprá. Nevedela som si to ničím vysvetliť, keďže tu nepršalo už niekoľko týždňov. Dobre, ja som bola vzdialená tisícky kilometrov od Slovenska, ale aj tak - keby pršalo, pršalo by až tak veľmi?

Prišla som k dverám a zaklopala som na ne. Nikto mi neotváral. Skúsila som to druhý aj tretí krát, ale stále nič. Otvorila som dvere a vtedy sa von vylialo obrovské množstvo vody. Bez ohľadu na to som zbehla dovnútra a hľadala oboch starých rodičov. Našla som ich v obývačke na zemi. Okamžite som sa k nim rozbehla a snažila sa ich nejako prebrať, ale to sa mi nepodarilo. Vytiahla som z vrecka svoj telefón - síce mokrý, ale ako-tak ešte fungoval. Zavolala som 112-ku. Keď som zložila, čosi som si s hrôzou uvedomila. Som jediná z rodiny Waterfieldovcov, ktorá prežila.

Bezradne som sedela na vlhkej a studenej podlahe v obývačke. Vstala som a poobzerala sa po celom dome. Steny boli vlhké a vyzerali, akoby sa už-už mali zrútiť. Zo strechy tiekli dlhé prúdy vody, nábytok bol celý doničený a porozhadzovaný kade-tade. Pochopila som, že tu nemôžem bývať, tak som si vzala svoju batožinu a vyšla von.