Dieťa štyroch živlov |book 2|

Nemilé prekvapenie

Utorok, 7:15

Zacítila som na svojom ramene jemný dotyk. ,,Je štvrť na osem." oznámil mi Nicholas polohlasne. Otočila som sa k nemu, ponaťahovala som sa a až vtedy som si uvedomila, že som spala s Nicholasom v jednej posteli. Bolo mi to trochu trápne, ale v konečnom dôsledku mi to až tak neprekážalo. Páčila sa mi Nicholasova prítomnosť a ten príjemný pocit, keď som mala pri sebe niekoho, s kým som si, aspoň sa tak zdá, celkom dobre sadla.

Posadila som sa. ,,Štvrť na osem, vravíš?" opýtala som sa ho ospalo. Nicholas ma namiesto odpovede chytil za ruku a takmer ma zvalil na zem. ,,Čo to stváraš, ty... ty..." vetu som zámerne nedokončila. Obaja sme sa zarehotali a vyšli sme z Nicholasovej izby. Ja som zamierila do kúpeľne, Nicholas do kuchyne.

---

Vychádzali sme z domu s taškami na pleciach. Rozlúčili sme sa s rodičmi a vybrali sme sa ku škole. Vtedy Nicholas urobil niečo, čo som od neho nečakala - chytil ma za ruku. Keďže sa mi to páčilo, nijako som neprotestovala. Namiesto toho som sa nenápadne usmiala.

---

BIOLÓGIA

,,Máme písomku..." povedala som Nicholasovi, keď sme vyšli do triedy. ,,A z čoho?" klasicky sa ma opýtal a začal mi listovať v zošite. ,,Skameneliny a vek Zeme až štvrtohory." Nicholas chvíľu hľadel do môjho zošita a potom povedal: ,,Odpíšem si to, ak ti to nebude prekážať..." ,,Isteže nie, rob si, čo chceš..." zasmiala som sa.

Keď prišla do triedy učiteľka, pred písomkou sme si zopakovali všetko, čo by sme mali vedieť a potom nám rozdala písomky.

,,Čo je jednotka?" opýtal sa ma hneď Nicholas. ,,Paleozoikum." zašepkala som mu. Takto sme si radili a pomáhali skoro celú hodinu. Ja som mala v lavici dokonca aj ťahák, ale nevyužila som ho. Nevedela som len jednu otázku a aj tak som nechcela riskovať, že ma učiteľka uvidí. Tak som ho po konci písomky roztrhala. Viem, bolo to možno zbytočné písanie ťaháku, ale... viete, ako sa hovorí - istota je istota...

---

SLOVENČINA

,,Takže, dneska si dopíšeme tú úvahu a vo štvrtok ju budeme písať do zošitov." oznámila nám učiteľka na slovenčine plán an dnešnú hodinu.

,,Akú úvahu?" zmätene sa ma opýtal Nicholas. ,,Tam si vyber nejakú tému, o čom budeš písať." ukázala som na dva papiere s témami úvah, ktoré boli pripnuté na nástenke. Nicholas sa tam vybral a začal študovať. Ja som zatiaľ napísala úvod svojej úvahy. Znova ma vyrušil Nicholas. ,,Okej, a teraz čo?" Začala som mu vysvetľovať, ako by mala ideálna úvaha vyzerať, čo by tam mal a nemal používať a tak ďalej. Kým sme obaja napísali svoju úvahu, stihlo ubehnúť celých 45 minút.

---

GEOGRAFIA

,,Môžem písať poznámky?" opýtala som sa učiteľa. Ten prikývol. ,,Ale ja píšem Fínsko!" ozval sa Nicholas. Teraz som prikývla na súhlas ja. Tak som teda začala písať na tabuľu pre všetkých poznámky o Švédsku. Nicholas bol taký rýchly, že tie isté poznámky stihol písať aj mne. Keď som skončila, vystriedala som ho v písaní do zošita.

,,Budúcu hodinu bude písomka zo severnej Európy - Dánsko, Nórsko, Island, Švédsko a Fínsko!" oznámil učiteľ na konci hodiny. Neveriacky som sa naňho pozrela a polohlasne som sa posťažovala Nicholasovi: ,,To nemyslí vážne?! Písomku sme mali minulú hodinu!" ,,Neboj sa, budeme si radiť tak ako na biológii." žmurkol na mňa. ,,Ak niečo budeme vedieť..." zasmiala som sa.

---

MATIKA

,,Zase je písomka... Te..." ,,...teória z trojuholníka. Viem." prerušil ma Nicholas v strede vety. Sadol si ku mne a spoločne sme sa učili.

Písomka bola síce iná ako naposledy, keď sme to všetci riadne pokazili, ale aj tak sme ja aj Nicholas vedeli všetko. A to bez toho, aby sme si čokoľvek poradili! Po písomke sme mali chvíľu čas, tak sme sa potichu rozprávali. A keď zazvonilo, všetci sme sa pobalili a pobrali sa do šatne.

---

,,Pomôžeš mi s tou úvahou?" opýtal sa ma Nicholas, keď sme už sedeli doma v jeho - vlastne už aj našej - izbe. ,,Jasné, rada..." Nicholas mi teda prečítal svoju úvahu a ja som sa zamyslela. ,,Možno by som tam dala viac tých otázok... Napríklad..." Povedala som mu niekoľko nápadov, ako by sa jeho úvaha dala ešte vylepšiť. Potom to nakoniec Nicholas ešte raz všetko prepísal a mali sme hotovo. Medzitým už stihli prísť aj rodičia, ale nechali nás samých a neotravovali. My sme sa teda po našich školských povinnostiach znovu zvalili na posteľ a rozmýšľali, ako strávime zvyšok dňa.

,,Naučíš ma hrať na gitare?" opýtala som sa Nicholasa, keď sa mi zdalo, že to ticho už začínalo byť pridlhé. ,,S radosťou." usmial sa, vytiahol gitaru a začal mi vysvetľovať základy.

---

Nepôjdeme pozrieť Radleyho do nemocnice?" opýtal sa ma už k večeru Nicholas, keď sme znovu ležali na posteli. ,,Kľudne, nemám nič proti..." Mierne som sa usmiala a vyšla som z izby s Nicholasom v pätách. Obaja sme si obliekli bundy a šlo sa.

---

,,Ako im je? Prežili to?" dychtivo som sa opýtala lekára, ktorý práve vychádzal z izby Sophii a Radleyho. Podišiel k nám, povzdychol si a pokrútil hlavou. ,,V pľúcach mali priveľké množstvo vody. Nedokázali sme ich zachrániť. Je mi to ľúto." Hlavu som si vložila do dlaní a rozplakala som sa. Nicholas ma objal. Prečo sa toto všetko deje len mne? Možno to súviselo s mojimi schopnosťami. Ale ako? Je pravda, že Radley a Sophia boli vytopení pravdepodobne práve vtedy, keď som v škole stratila svoj amulet, ale prvýkrát? Prvýkrát som o ňom ešte ani nevedela... Prečo som práve ja musela dostať takúto moc? Keby som ju nedostala, prišli by sme až do New Yorku a všetko by bolo normálne. Tak ako vždy. Ale práve preto, že som nechcela ohroziť Nicholasa a jeho rodičov, musela som sa naučiť svoju moc ovládať. A dúfala som, že Nicholas mi v tom pomôže.