Večera prebiehala pokojne. Ozýval sa pokojný šum ľudí, ktorí sa rozprávali. Cinkot pohárov, tanierov a príborov. V tom sa však zniesla jedna hnedá sova pred krásnu dievčinu sediacu pri chrabromilskom stole. Nebolo zvláštnnosť, že táto dievčina dostala poštu. Tú dostával stále. Hlavne od jej ctiteľov. Bolo skôr zvláštne to, že bol večer a pošta chodila ráno alebo na obed. Večer chodila iba vtedy, ak to bolo niečo vážne a naliehavé. Preto sa na list, ktorý prišiel, pozerala trochu bojazlivo. Napriek tomu si dodala odvahu a list zobrala do rúk. Obzrela sa na miesto, kde ešte pred chvíľou sedela sova, ale tá tam už nebola. Nadýchla sa a hneď vydýchla. Ide sa na to, pomyslela si.
Otvorila list a čítala.
Krásne dievča, ktoré tento list číta. I by som sa ospravedlnil v tomto liste, ale myslím, že iba napísanými slovami to nestačí. Chcel by som ti to povedať z očí do očí. Keď moje slová budú mať nejaký význam. Keď sa moje slová dotknú priamo teba. Preto prosím príď o polnoci na astronomickú vež. Neotáľaj nejakým zvláštnym oblečením. Budeš mi stačiť iba ty, aj keď prídeš s polhodinovým meškaním.
Viac tam už nestálo. Kiara sa naň zasnene pozerala. To bol jej typický výraz, keď rozmýšľala. Kto to poslal? Prečo sa chce ospravedlniť? Nakoniec toho nechala a venovala sa ďalej večeri. No nezabudla naň.
Sirius ju pozoroval z druhého konca stola. Nejedol. Niežeby nebol hladný. Bol však nervózny. Poznala, že to poslal on a preto nepríde? Nevykašle sa naň ho?
Jediný, kto si uvedomoval, čo sa deje. To pozoroval s úsmevom spoza pol mesiačikovitých okuliarov. Keď sa darí, tak sa darí, no nie?
YOU ARE READING
VER MI (HP FF)✔
FanfictionSirius sa nedopatrením dostane do svojho mladšieho ja v školskom veku. Už vie čo sa stane v budúcnosti a rozhodne sa, že varuje ostatných. Nanešťastie ho jeho mládenecké výkyvy doženú a zapletie sa do nich. Ako to dopadne? Bude sa budúcnosť opakovať...
