„Naozaj si v poriadku?" spýta sa ho Remus už po piaty raz. Stále nechápe, čo to do Siriusa vošlo, že sa začal smiať ako blázon. Sirius bol však poriadku. Až moc v poriadku. Nikdy mu nebolo lepšie. Ten pocit, že má späť svojich priateľov. Že má čas zmeniť všetko, čo sa v budúcnosti pokazilo. Taký pocit sa nedal porovnať s ničím, čo zažil. Možno neopísateľné šťastie?
„Áno, som. Neboj sa. Už si sa ma pýtal najmenej päť krát." Sirius sa usmial na stále nevriaceho Remusa. Remus nevedel, čo to s ním je. Sedel mu naproti a nevedel to pochopiť. Ani nie ten smiech. Ale jeho správanie. Prešlo okolo neho päť dievčat. Žmurkalo a predvádzalo sa. Ale ako by Sirius nevnímal. Venoval sa iba jemu.
„Možno by si mal ísť predsa len na tu ošetrovňu." Remus sa nevzdával. Sirius to nechápal. Čo urobil zle?
„To skôr ty. Čo sa deje?" Spýtal sa ho Sirius. Všimol si jeho okukávanie za jeho rameno. Čo tam asi také videl? Následne sa otočil a došlo mu. Dievčatá. Uškrnul sa. Neveril mu lebo sa im nevenoval. Tak je na čase to zmeniť.
„Za chvíľu som späť." Usmial sa na Remusa a vykročil za dievčatami. Remus pokrútil hlavou. Ako len mohol pochybovať?
YOU ARE READING
VER MI (HP FF)✔
FanfictionSirius sa nedopatrením dostane do svojho mladšieho ja v školskom veku. Už vie čo sa stane v budúcnosti a rozhodne sa, že varuje ostatných. Nanešťastie ho jeho mládenecké výkyvy doženú a zapletie sa do nich. Ako to dopadne? Bude sa budúcnosť opakovať...
