Iba On

1. osemnásť

"Tak, pripime na zdravie našej, už dospelej Bleone." Zahlásila mama a všetci sme si štrngly pohárikmi zo šampusom.

"Mami. Mám osemnásť. Prečo okolo mojej oslavi robíš vždy taký rozruch?" Opýtala som sa s úsmevom.

"Kdo robí rozruch? Ja teda nie." Zasmiala sa a ja som si vzdychla.

Vždy pozve celú rodinu. Všetci sa to snažia vydržať, no potom je každému jasné ako si lezieme na nervy.

"Mami, rozhodne, neplánujem zostať každý rok doma. Chcem ísť na internát kde je zábava a kamaráti." Usmiala som sa. Mamu to trocha zarazilo.

"Skôr šikana." Oznámila starká. Nemala som ju rada. Vždy len protirečila, a všetko čo som povedala bolo zle.

"Vedela som ze ten deň raz príde ale," snažila sa mama nerozplakať. "netušila som, že mi za tebou bude až tak smutno." Usmiala sa silene mama. "Choď." Prikývla.

"Ďakujem mami." Vďačne som sa na ňu pozrela. Len prikývla a zadržiavala slzy.
***
Večer som si zbalila veci. Neviem prečo tak skoro. Proste sa mi chcelo. Ešte máme prázdniny. Nikedy som si ich užívala no teraz som sa nevedela dočkať kedy skončia a budem chodiť na intrak.

"Hej Bleona." Začala moja sestra Lea pri dverách.

"Čo chceš?" Opýtala som sa znudene.

"Fakt chceš robiť stále problémi?" Dvihla obočie.

"O čom to tu melieš?" Vyštekla som.

"Mama plače ako sfetovaná."

"Má len takú chvíľku." Prevrátila som očami.

"Chvíľku hej? Hodina a pól, tomu ty hovoríš chvíľka?" Hovorila už vyhrážacím tónom.

"Choď do riti! Vypadni!" Zamračila som sa a prišla k nej.

"Pôjdem keď buďm chcieť." Ohrnula nos.

"Dobre tak vypadni." Sotila som ju.

"Teraz sa mi chce a tak idem." Odišla a ja som na zabuchla dvere.

"Sprostá krava." Zašomrala som si popod nos a sadla si na zem. Rozhodla som sa že napíšem Claudii či nepôjde von.

Ja: ahoj nejdeš von?

Claudia: možno by som mohla.

Ja: žiadne možno, ideš😂

Claudia: fajn. Za hoďku pred nákupným centrom?

Ja: platí😀

Nevedela som načo no, nechcelo sa mi ostať doma. Urobila som si rýchli make up a natiahla na seba roztrhané boyfriendy a kroptop.

"Ahoj." Pozdravila som sa Claudii ako som konečne dorazila.

"Čau. Chcela si ísť von no mňa napadlo či by si nechcela ísť do kina na zajatie démonov dva." Usmiala sa. Doriti. Neznášam horrory. Len som nemo prikývla.

Viem že zajatie démonov išlo už dávno ale dala som to tuna snáď nevadí.

"Veľké načos a polovičný popcorn." Poprosila pei pokladni Claudia. Vždy objednávala jedlo a ja pitie. Poprosila som dve veľké koly. Pohodlnne sme sa usadily. Bolo mi tam trocha divne, lebo o sedadlo ďalej sedel jeden až moc zaľúbený párik a cmúľali sa tam celí film. Ja som si pri pár scénach zakryla oči a pri niektorých sa smiala. Prišlo mi to vtipné aj keď to je horror. Toto je prvý krát čo sa smejem na horrore. Po filme sme sa s Claudiou dohodli, že ešte nabudúce pôjdeme do kina a objatím sa naše cesty rozdelili.

Pomali som kráčala po nočnej ulici a pozorovala hviezdy. Síce to nebolo nič moc keďže všade svietili lampi no nevadilo mi to. Doma som na seba pustila ešte prúd horúcej sprchy a dúfala že zo mňa zmyje pocit viny za mamu, no nepociťovala som úľavu, skôr zlé svedomie.

Viem že si hovoríte, že je na úvod trocha krátka ale nevadí.

547 slov