Iba On

2. kečup

O dva týždne...

A je to tu. Deň odchodu. Stála som z kufrom pred autobusom a lúčila sa z mamou. Bolo mi jedno že plakala, lebo to nebolo trápne ale úprimné. Bolo mi jej ľúto. Obiala som ju a nastúpila do autobusu. Sadla som si na zadné sedadlá no všimla si, že sa ku mne blíži parta chalanov. Kľudne som sedela keď ku mne prišiel najvyšší.

"Čo tu chceš? Toto sú naše miesta!" Zavrčal.

"Ó skutočne?" Zatvárila som sa úboho. "Škoda ty chudák, sedím tu ja." Odvrkla som.

"Nemala by si ma provokovať inak dostaneš. A asi nevieš ako to myslím. Vidno, že si ešte decko." Zasmial sa.

"Pozor na tvoju špinavú hubu!" Zasyčala som. Bolo vidieť že boli aspoň o dva roky starší ale mne to bolo jedno.

"Mala by si sa držať ty malá kurva!"

"Chceš mi hovoriť kurva ty kokot? Ó nie, nie si kokot lebo žiadny nemáš!" Zasmiala som sa. Rozhodil päsťou na moju tvár ale ja som mu ju zachytila.

"Ou ty si ale špinavý chalan. Biť sa s "deckom" to nie je pekné. A račej ma neprovokuj lebo dopadneš horšie ako keď ti niekdo vypichne oči. Ja ich aj vypijem." Zabijacky som sa rozrehotala. Pozeral na mňa ako na idiota. Sotila som mu dlaň že skoro spadol na zem.

"Poďme." Kývol hlavou na iné sedadlá. "A my, ešte si to vyriadime." Prižmúril oči a ja som ho znechutene odstrčila.

Cesta autobusom bola pokojná. Popíjala som si svoj multivitamínoví džúsik a pritom čumela z okna. Bolo to crazy. Cestou sme skoro nabúrali a celí autobus nadskakoval. Ja som to až tak necítila kebo som bola ponorená do sveta internetu a hudby ktorá išla zo sluchátiek ktore som mala v ušiach.

Pozerala som na ošúchané domi keď mi zrazu na mojej obľúbenej mikine pristál červený kečup.

"Tak dosť! Aký kokot to tu kurva na mňa vypľul!?" Kričala som od zlosti a mierila viac do predu. Predo mňa sa postavil profesor.

"Kľud slečna, vráťťe sa na svoje miesto." Poslal ma sadnúť si.

"Ježiš koho treba kopnúť do zadku aby to tu konečne frčalo!?" Sykla som. Z rohu som vydela ako sa ten chalan čo ma chcel zbiť rehoce. Vrátila som sa na miesto, vyzliekla si mikinu od kečupu, vytiahla rožok z maslom z desiatovníka a pomastila mu z ním tvár.

"Tu máš za moju mikinu!" Kopla som ho a odišla na miesto. Rožok mu spadol z tváre a vyjavene na mňa pozeral pohľadom: kurva čo si to spravila?

Vyplazila som mu jazyk a venovala sa späť okoliu. Zrazu som prudko narazila do sedadla.

"Vtstupujete." Zahlásil šofér a ja som sa zdvihla. Vyšla som z autobusu a hneď započula hlas.

"Hej ty!" Prišiel ku mne ten zasraný chalan.

"Čo chceš ty úbožiak?." Dvihla som jedno obočie. Vedela som aká je nám obom táto situácia trápna ale mlčala som.

"Kedy mi spravíš zasa niečo odporné?" Zamračil sa. Vedela som že má niečo v úmysle.

"Kedy budem najbližšie môcť." Zasmiala som sa a zobrala si do ruky kufor.

"Aha tak fajn." Rozlúčil sa a odišiel. Ehm, ok. To bolo trocha zvláštne.

"Slečna  Bleona. Dnes ste sa v autobuse nevhodne správala. Budete písať slohový test a budete spojená s pánom Jaysnom." Zapozeral sa na mňa. Asi čakal reakciu.

"Hm, ok, ako chcete." Prikývla som.

"Pani Kráľovská ťa dovedie do tvojej izby." Mávol smerom k mladej žene čo stála v kúte miestnosti. Išla som za ňou. Zaviedla ma do izby a odišla.

"Fúúha. Budem musieť dať tu dosť vecí aby som tototuna zaplnila." Zašepkala som si sama pre seba. Bola som v bielej izbe z oknom, skriňou, posteľou a kúpeľňou. Klasické.

Začala som si polepovať plagáty, dávať na posteľ plyšáky jednorožcov, presúvať veci. Urobila som si to podľa svojho Gusta a vuala... hneď je to veselšie. Aj krajšie. Zapla som radiátor. V izbe mi bolo chladno. Keď som tam prvý raz prišla, cítila som sa ako keby ma hodily do ľadovej cely.

Keď po mňa prišiel profesor, odviedol ma do nejakej miestnosti a bol tam ešte jeden chlapec. Spoznávala som ho. Doriti. To je ten, čo mi ostriekal mikinu kečupom, a ja som mu potrela tvár rohlíkom.

Bez slova som si k nemu sadla a bola ticho. Profesor odišiel a nás strážila nijaká stará raspuša. Ja som písala na papier a on (neviem ako sa volá) písal na tabuľu.

"Pani... učiteľka, musím už ísť." Dala som jej papier na stôl a išla stlačiť kľučku.

"Hej, aj ja musím ísť." Vykríkol. Učiteľka na neho hodila zabijácky pohľad. "Dobre tak nič." Otočil sa k tabuli a dopisoval slová. Ja som so smiechom odišla a vrátila sa na izbu. Sľúbila som mame že jej budem stále volať, a mám jej zavolať keď dorazíme aby vedala že som v poriadku.

"Haló?" Ozvala sa mama.

"Ahoj mami to som ja." Ubezpečila som ju že som v poriadku, povedala jej že je to tu fajn a ešte sme chvíľu pokecaly. Potom som sa rozvalila na posteľ a premýšľala aké to tu bude. Neviem ako sa mi to podarilo ale zaspala som. Keď som sa zobudila sedel vedľa mňa zasa ten chalan.

"Bože čo tu chceš? Skoro som dostala infarkt." Vyskočila som z postele.

"Ďakujem že ma nazývaš bohom princezná." Zasmial sa.

"Nevolaj ma princezná ty kretén." Zavrčala som. Usmial sa.

"Shown Mendes?" Pozrel na plagát čo mi visel na stene.

"Čo proti nemu máš? Je to dobrí spevák." Obraňovala som ho.

"Ja nevravím že nie je." Ohradil sa.

"Ježiš, k veci..." začala som no on ma prerušil.

"Nie k Shawnovi Mendesovi?" Opýtal sa "smutne".

"Prečo si prišiel?" Dvihla som obočie.

"Neviem. Chcel som sa baviť o Shawnovi Mendesovi." Rozrehotal sa a ja som prekrútila očami.

"Fajn, stavím sa že mi ten koláč, čo skrývaš za chrbtom chceš hodiť do tváre." Bingo. Uhádla som. Hlasno si vzdychol.

"Nie." Zašomral. "Chcel som ti ho dať." Povedal, dal mi ho do rúk a bez ďalšieho slova odišiel preč. Čo to malo byť? Trocha dosť, dosť divný chlapec.

Druhá, divná kapitola je na svete! Páči sa vám tento príbeh😇?

1000 slov