Iba On

3. papierik

Zobudila som sa na nepríjemný zvuk. KLOPANIE NA DVERE!

"Kdo ma otravuje? Veď sú tri hodiny ráno." Zastonala som, postavila sa z postele a išla otvoriť dvere na mojej izbe. Keď som otvorila ostala som prekvapene stáť. Bol tam môj nepriateľ z autobusu.

"Ahoj princezná. Zobudil som ťa?" Zasmial sa.

"Choď do riti." Zamračila som sa. "Čo chceš?" Opýtala som sa po pár sekundách.

"Ideme s kamošmi zhodiť zo strechy chladničku naplnenú pinpongovími loptičkami tak ma napadlo či by si nechcela ísť s nami." Usmial sa žiarivým úsmevom.

"Ok len sa upravím. A neujde ti ani to, že, si blázon že niečo také spravíš." Zasmiala som sa a navliekla na seba obtiahnuté kraťasy.

"Vážne chceš ísť takto?" Premerial si ma a mne všetko došlo.

"Ehm, nechcem sa znova prezliekať." Vymyslela som si dôvod. Ale je pravda že sa mi fakt nechcelo.

"Hm, ok." Nadvihol plecami. Vyšly sme na strechu. Bolo tam nádherne až na ten chlapčenský smiech.

"Tak na tri." Povedal jeden. "TRI, DVA..." Nestihol dopovedať lebo už chladnička padala dole zo strechy.

"Do piče! Dole bol riaditeľ vy kokoti!" Skrýkol jeden chalan a všetci sa rozpŕchly. Ostala som tam sama. Nebála som sa.

Pritiahla som si kolená k brade a sledovala nočnú oblohu. Začalo trocha pršať a ja som si užívala ako na mňa dopadla každá kvapka. Zapozerala som sa na všetky súhvezdia a premýšľala či bol nápad ísť sem dobrý. Po líci sa mi skotúľala slza a ja som pozerala na stotisíc miliónov svetiel a svetielok.

"Si v pohode?" Dotkol sa niekdo môjho krku. Zameravela som. Neviem prečo ale ten dotyk vo mne vyvolal viac než niečo iné. Otočila som uplakanú tvár. Bol to zasa on.

Myslím že vieme kdo tam stál.

"Áno prečo?" Nasilu som sa usmiala.
Pokrútil hlavou a prisadol si ku mne.

"Povedz úprimne." Drgol do mňa.

"Áno som. Ale..." v tú chvíľu ma napadlo či mu mám všetko povedať. "Ach, ale nič."

"No čo." Dvihol obočie.

"Tomu by si nepochopil."

"Ale pochopil by som to." Pritakával. Len som pretočila očami.

"Vieš, premýšľala som či je tu dobrý nápad ostať. Pripomýna mi to tú polepšovňu. Chladnú, hnusnú..."

"Ty si bola v polepšovni?" Udivene sa pozrel.

"Áno. Bolo to preto že som riaditeľke pichla z nožom do kolesa na aute a ona skoro havarovala." Znova som sa nadýchla.

"Ale veď ja som bol tiež v polepšovni." Usmial sa na mňa.

"Za čo?" Pozrela som "ustráchane".

"Pobil som sa z riaditeľom. Vytiahol na mňa nôž a ja som si nechcel nechať skákať po hlave." Mikol plecami.

"Ako ste na tom boli v polepšovni?" Dvihla som obočie a pošúchala si lakte. Začínala mi byť celkom zima.

"Na." Podal mi svoju mikinu. Voňala ako mentolky, kolínska a veľa iných zmiešaných vecí. Zacítila som trocha aj cigarety ale nevadilo mi to.

"V polepšovni bola zima..." začal a ja som sa pridala. Hovorily sme tak dvojhlasne. "hnusné jedlo, špina, hnusoba, choroby." Zasmiali sme sa.

"Som Thomas." Usmial sa.

"Bleona."

Zašmatrala som do vrecka a vytiahla krabičku cigariet.

"Cigarety?" Zaškerila som sa.

"Daj to sem." Chmatol po krabičke no tá dávno zletela dole zo strechy. "Ty si hrozná." Zasmial sa.

"Fajčiť sa nemá." Ťukla som mu po nose.

"V akom zmysle si to myslela?" Slyzky sa usmial.

"Ty si hnusný." Tresla som ho do ramena. "Na nič iné nemyslíš." Zasmiala som sa. "Noo, tak sa zatiaľ maj." Obiala som ho.

"Princeznička ma opúšťa?" Zasmial sa a silno ma obímul. Všade som mala pulzy. Prečo? Vtedy ako ma obial sa to vo mne vnútry zlomilo a ja som sa rozplakala.
***
"Vstávaj Bleona." Budil ma cudzí hlas ktorý som nepoznala. Keď som otvorila oči tak som uvidela úplne cudzie dievča.

"Kdo si?" Pretrela som si oči.

"Poslala ma sem učiteľka nech ťa zobudím." Mikla plecami. "Som Laura." Pozdravila sa.

"Ahoj Laura." Zasmiala som sa a vstala z postele.

"Ehm, ahoj." Zasmiala sa.
***
"TICHO!" Kričala učiteľka celí deň.

"Nech už drží hubu." Začula som Thomasa ako šepká cez zaťaté zuby. Asi mu to liezlo na nervy rovnako ako mne.

Pozrel na mňa a usmial sa. Niečo podal spolužiačke a tá to podala mne. Rozbalila som papierik a pozrela sa.

Dnes si nádherná princezná. Ako si sa vyspala? Dúfam že dobre. "vôbec" nebol môj zámer zobudiť ťa. Tie cigarety som našiel ešte včera ale boli mokré od dažďa. To si nemohla byť trocha milšia XD??

Zapozerala som sa na lístok, usmiala sa a odpísala.

Hm. Akože, ďakujem že som nádherná. Za tie cigarety si môžeš sám. Vyspala som sa dobre ale, chýbal si mi :-*.

To chýbal si my som tam dala zo srandy ale asi to vzal vážne.

Vážne som ti chýbal :O;)???

Bože. To je vážne vtipné.

Nie nechýbal, to som myslela zo srandy ale, môžeš si myslieť čo chceš. Radím ti nerob si veľké nádeje potom budeš sklamaný :-\ ;-).

Ó bože. Fakt si mi zlomila srdce. Nemôžeš niekedy zaklamať :'(?

"Hej! Vy dvaja!" Okrýkla nás učiteľka. Bleskovo sme sa obaja postavily.
"Daj to sem!" Zakričala na mňa. Pomaly som jej podala papierik. Všetko si prečítala. Krava jedna sprostá. "Dnes sa poškole porozprávame." Odišla. Hlupaňa.

"Čo to má znamenať?" Opýtala sa učiteľka z papierom v ruke.

"Nič." Hlesla som.

"Vy spolu niečo máte? Ale bo ťa len ona chcela zlákať?" Zasmiala sa. Aj keď som sa snažila byť silná sa mi jedna slza skotúľala cez tvár.

"Prestaňte!" Skríkol Thomas.

"Čo je Thomas? Chodíš k nám už dlho a táto hlupaňa sa ťa snaží zbaliť. Tetaz si sa do nej buchol a..." nedopovedala lebo jej Tomas dal facku. Vedela som že dal facku pre to, aby ju to moc nebolelo.

"Chcete ju len rozplakať a chcete aby som sa zabuchol do vašej dcéri však?" Už skoro kričal a mne išli slzy ako vodopád. Chytil ma okolo ramien a odišli sme.

"Ďakujem." Obiala som ho pred mojou izbou.

"Nie je za čo. Tak zajtra princeznička." Zasmial sa a odišiel. Keď som vošla do izby tak som si k sebe privinula jeho mikinu ktorá za ním voňala. Cítila som sa pri ňom tak bezpečne a pri jeho vôni tiež. No nevedela som že hadka z učiteľkou mi privedie len ďalšie problémi.

Nová kapitola je tu. Čo hovoríte? Má ju Thomas rád či ju miluje? Aké má z ňou úmysli? Je to badboy či obyčajný chlapec? Na všetko môžete odpovedať v komentároch.
Ďakujem že čítate😍😜.

1048 slov