Do you love me?

🍃8🍃

Ležala som na zemi v bolestiach. No nechcela som sa nechať len tak biť,predsa ma otec niečo naučil.
Kým bol otočený chytila som vázu do ruky,postavila sa,kopla mu do rozkroku a rozbila vázu o jeho hlavu. Spadol na zem a ja som na neho pľuvla.
,,Nemysli si že som nejaká citlivá krava" zasmiala som sa

Rýchlo som zišla dole a hľadala otca.
,,Preboha Mia čo sa ti stalo?" povedal vystrašene otec
,,Alex,Alex prišiel za mnou do izby a zbil ma. Neboj sa som vporia..." prišlo mi zle,zatočila sa mi hlava a odpadla som

Pomaly otváram oči,zase nemocnica. Na stoličke sedí otec a niekto nervózne pochoduje. Podľa oblečenia som zistila že je to Lucas.
,,Lucas?..."
Okamžite ku mne pribehol a chytil ma za ruku.
,,Mia,ako sa cítiš? Bolí ťa niečo?"
Chcela som si sadnúť ale od bolesti som sykla.
,,Nesadaj si,máš pár rebier zlomených" povedal smutne Lucas
,,Otec?"
,,Áno princezná? Si vporiadku?"
,,Áno len na bolia tie rebrá"
Ukázala som mu nech ide ku mne bližšie a pošepkala som mu do ucha
,,Vie kto mi to urobil?"
,,Nie" pohladil ma po tvári
,,Zlatko musím na hodinku odísť,bude ti to vadiť?"
,,Choď,porozprávam sa s Lucasom"
,,Dobre"dal mi pusu na líce a odišiel

Lucas ku mne pomaly prišiel a opatrne ma pobozkal. Chýbal mi,chýbali mi jeho pery. Sykla som od bolesti lebo som mala rozťatú peru.
Hneď sa odtiahol a ospravednil sa.

,,Princezná,kto ti to urobil?"
,,Spadla som" usmiala som sa na neho
,,Neklam,Mia neklam prosím"
,,Neklamem"
,,Klameš,myslíš že nepoznám keď klameš?"
,,Oh....dobre...Alex"
Videla som v jeho očiach hnev,nenávisť. Vedela som že to nenechá tak.
Silno buchol po stole.
,,Zkurvysyn! Keď ho chytím za tú jeho kravatu tak ho na mieste uškrtím!"
Vedela som že tak bude reagovať.
,,Zlato...prosím nechaj to tak. Otec sa o to postará"
,,A ako? Že ho pošle za mreže? Huh"
,,Vidno že nevieš nič o mojej rodine" zasmejem sa
,,Prosím?"
,,Môj otec je mafián,od mala ma učil strieľať,bojovať,chrániť sa. Pracuje v svojej firme ale aj mimo. Umm,no a preto mám teraz ochranku lebo mu vyhrožovali že mu unesú dcéru. Čiže preto som teraz chránená ako oko v hlave"
Chvíľu bol ticho,zaskočila ho moja odpoveď.

,,Čiže,ty-ty si d-dcéra maf-mafiána? Prečo si mi to nepovedala skôr"
,,Myslela som si že už s tým skončil pred pár rokmi ale minule si ma zavolal do kancelárie a dozvedela sa pravý opak"

Otočil sa a odišiel. Mohla som čakať takúto reakciu,nikto nechce chodiť vpodstate tiež s mafiánkou. No od neho som to nečakala. Zavolala som sestru lebo mi prišlo strašne zle. Dala mi tabletky a oznámila že hneď ráno mi začnú brať testy a že tu zostanem ešte do konca týždňa. Paráda.

Ráno sa zobudím na to ako mi sestrička donesie raňajky. Rožok tvrdý ako kameň a tá šunka? Stavím sa že neobsahovala žiadne mäso. Čaj studený a bez chuti,krásne ráno.

Brali mi krv,výter,robili röngen. Poobede ma toho čaká ešte viac. Keď ma konečne doviezli na izbu tak tam nikto nebol,no povedali mi že tu bol nejaký mladý chlapec a nechal mi tu kvety. V kvetoch som našla odkaz.

'Ahoj,vraj si bola na vyšetreniach tak som ti napísal aspoň odkaz. Prepáč mi za včerajšok,prehnal som to. Porozprávame sa ešte dnes,prídem poobede. Ak budeš zase niekde preč tak si to už hodím'

Nad poslednou vetou som sa pousmiala a potom hlboko zaspala.

,,Slečna Mongomery,ideme na ďalšie vyšetrenia keďže sme sa dozvedeli že za posledné dva týždne ste odpadli 2 krát musíme urobiť viac testov od tých na cukrovku až po onkologické" usmiala sa
Ako keby som zamrzla,nevedela som sa pohnúť. Onkologické,do riti onkologické!
,,Umm,môžem vás o niečo poprosiť?"
Prikývla
,,Nehovorte zatiaľ nikomu aké vyšetrenia ma čakajú a ani žiadne moje výsledky,chcem aby som to vedela iba ja. Ďakujem" usmiala som sa a ona prikývla,ochvilu bola už preč

Mám konečne po všetkých testoch a vyšetreniach.
Niekto zaklopal na dvere keď som si pozerala sociálne siete.

,,Ďalej..." povedala som potichu
Vošiel Lucas a ja som v tom momente stŕpla.
,,Ahoj Mia,chcem začať hneď a nezastavuj ma. Ďakujem"
,,Je mi jedno že si mafiánova dcéra,alebo mafiánka. Len chcem aby sa ti už nič nestalo. A ja tu budem s tebou vždy,vždy keď budeš v nebezpečenstve,vždy keď ma budeš potrebovať. Vždy"
Skotúľali sa mi slzy po líchiach. Tieto vety pre mňa znamenali veľa. Nieje namyslený sukničkár a ani idot,teda bývaval ale zmenil sa. Milujem ho. Ja ho milujem.

Chytila som ho za ruku a silno stlačila. On ku mne prišiel bližšie a pobozkal ma. Potichu povedal ,,Milujem ťa"
,,Aj ja teba"
Toto slovo by som si vedela predstaviť ako mi hovorí aj každú hodinu.

,,Ďakujem" usmiala som sa a utrela si slzy
,,Za čo?"
,,Že si ma kvôli tomu neodpustil"

Začala som milovať človeka ktorého som ešte pred mesiacom z celých síl nenávidela. Teraz ho milujem z celého srdca. Zvláštne čo? Ale každý jeho dotyk,bozk,čo i len slová 'princezná' 'kráska' 'láska' 'Mongomeriová' . Zo mňa robilo tú najšťastnejšiu ženu na svete.

Nebojte sa ešte ani zďaleka nekončím. Stane sa ešte veľa,netuším koľko častí ešte plánujem ale ukončením to asi okolo 20. časti❤❤