Do you love me?

🍃9🍃

O 2 mesiace neskôr....
Prežila som tie najkrajšie 2 mesiace v mojom živote. Hneď ako ma pustili z nemocnice sme s Lucasom začali chodiť na výlety alebo len ležali doma. Boli sme šťastný,zamilovaný. Otec si Lucasa veľmi obľúbil a sú ako najlepší kamaráti hahaha. No a Alex? Cez políciu sme to neriešili,dostal od otca príručku a kopla som si aj ja.

A teraz niečo smutnejšie. Pri onkologickom vyšetrení mi niečo našli,majú podozrenie na leukémiu. Celé dva mesiace som vkuse chodila na odber krvi a podobné vyšetrenia... Nikomu som nič nepovedala. Ale nedávno som sa kvôli tomu s Lucasom pohádala,lebo som mu nechcela povedať kde každý deň chodím. Mal podozrenie že ho podvádzam,dnes som sa rozhodla im to povedať lebo vždy vznikali zbytočné hadky.
Oh a o týždeň začína škola a aj moja práca. Tak strašne mi chýbala a čo najskôr chcem začať fotiť.

Zobudili ma slnečné lúče ktoré sa odrážali sa od našej pokožky.
Držali sme sa v objatí. Lucas ešte spal tak som sa mu pomaly vyvliekla z objatia a zamierila do kúpeľne.
Vyzliekla som si Lucasove tričko a vošla do sprchy. Umyla som si zuby,vlasy som si nechala rozpustené a namaľovala som sa. Vybrala si zo skrine sivé legíny a bielu blúzku.
Zišla som dole a urobila raňajky pre celý dom.
Najedla som sa a položila porciu každému na stôl.

Zobrala som si mobil a zavolala Maxovi lebo som ho už nevidela asi mesiac.

,,Čaaaau Max počuj nechceš si ísť niekde sadnúť na kávu? Chcem sa o niečom porozprávať" usmiala som sa
,,Čaaau Miucha,jasné že sa pýtaš! Tak o hodinku v tej kaviarni pri parku. Papapap"

Zasmiala som sa a zložila.Napísala som chlapcom odkaz.
'Šípkové Rúženky,išla som na kávu s Maxom. Na stole máte raňajky tak dobrú chuť. Cmuk'

Pripla som to na chladničku a šla pešo do kaviarne keďže som sa chcela prejsť.

,,Max,mám na teba otázku.."odpila som si z kávy
,,Počúvam"
,,Neviem ako povedať niekomu nejakú zlú správu"
,,Najprv mi povedz o čo ide"
,,Keď som bola v nemocnici...mali podozrenie na leukémiu. A ja teraz chodím na všelijaké vyšetrenia aby som vedela či ju na 100% mám" do očí sa mi hrnuli slzy
Sedel tam a nič nehovoril.
,,Oh Mia..."povedal smutne
,,Prečo si mi to nepovedala skôr?"smutne na mňa pozrel
,,Netuším,nechcela som aby ľudia na mňa pozerali s tým že asi mám leukémiu...''
Chytil ma za ruku a povedal.
,,Mia je mi to ľúto"
Rozplakali sme sa.
,,Takže o tom nevie nikto?"
,,Nie...Lucas ma dokonca podozrieval že ho podvádzam. Lebo každý deň niekde zmiznem na 2 hodiny a ja mu nikdy nepoviem kde..."
,,Musíš mu to povedať čo najskôr...dnes!"
,,Dobre..ale keď budeme sami alebo naraz všetkým?"
,,Vy keď budete samy a potom tvojmu otcovi a bratovi"'usmial sa
Prikývla som a ďalej sme sa rozprávali o rôznych veciach.

,,Som domaaaa" zakričím na celý dom
Zrazu sa dvihne jedna hlava z gauča a druhá ktorá pije v kuchyni kávu.

,,Oco kde je Lucas?"usmejem sa na neho a prisadnem si
,,Jeho mama ho zavolala na obed tak šiel" úsmev mi opätoval
,,Okay...tak keď tu nieje musím vám niečo povedať" nadychla som sa
,,Charliee!!"zavolala som ho
Sadol si na stoličku a obidvaja na mňa pozerali.

,,V-viete ako som každý deň niekde preč a nechcem vám povedať kde?"hlas sa mi triasol
,,Asi týždeň po tom ako som odišla z nemocnice si ma zavolal môj lekár.."zhlboka som sa nadýchla
,,P-povedal mi že má podozrenie že mám....leukémiu."vydýchla som si a otec ako keby zamrzol
,,Preto som každý deň niekde preč lebo chodím na vyšetrenia"odmlčala som sa
,,Prečo si nám to nepovedala?"opýtal sa Charlie
,,Presne pre toto" ukázala som na ich smutné tváre
Naštvane som odišla z kuchyne. Hodila som sa na moju posteľ,schúlila sa do klbka a plakala,plakala a plakala. Po liciach mi stekali slzy ako zmyslov zbavené.
Niekto vošiel do izby.
,,Choď preč otec!''povedala som pomedzi vzlyky
,,Mia,čo sa deje. Prečo plačeš?" pribehol ku mne
Podľa hlasu som spoznala že je to Lucas.
,,Nič. Choď prosím preč,nechem aby si ma takto videl" premohla som sa
,,Nikam nejdem. Čo sa stalo?"
Sadla som si. Lucas mal vystrašený výraz ktorý ma ubíjal. Nechcem aby sa kvôli mne tak trápili. Strašne ma to bolí.
,,Princezná"chytil mi tvár
Zachvela som sa,a strach zo mňa trochu opadol.
,,Musím ti niečo povedať"
Nádychla som sa a všetko mu povedala
Bála som sa jeho reakcie. Ale nebola prehnaná ako od ostatných.
,,Aj keď budeš mať leukémiu budem ťa milovať a budem tu s tebou do konca. Možno sa mýlili a si zdravá ako ryba. Kedy budeš mať oficiálne výsledky?"chytil ma za ruku
,,Zajtra o 8 v nemocnici..."
,,Pôjdem s tebou,nenechám ťa v tom samú"
,,Ďakujem" objala som ho a zaspala

,,Dobré ránko princezná"
,,Nechaj ma spaať" povedala som rozospato a perinu som si potiahla vyššie
,,Musíme vstávať láska"
,,To mi je jedno"
Zasmial sa.
,,Tak keď to nejde po dobrom tak po zlom" uškrnul sa
,,Uhmmm..."snažila som sa zase zaspať
Schmatol mi perinu a odkryl ma.
,,Heeej! Čo robíš!"
Zobral ma na ruky a mieril do kúpeľne. Čo chce urobiť? Nie. Nie! Nieeee!!
Položil ma do vane a osprchoval ma ľadovou vodou!
,,Aaaaaaaaaa!!! Lucas! Okam-ok-okamžite prestaaň!!" začala som sa mykať a kopať
Vypol vodu a široko sa usmial.
,,Tak čo ideme?"
,,Idiot"
,,Čo si povedala?"chytil sprchovu hlavicu
,,Nie nie nie!! Dobre už idem"
Zasmial sa a odišiel do izby.
,,Idiot!!!" zakričala som na neho

Zastali sme pred nemocnicou. Mám strašný strach ale mám tu Lucasa a za to som rada.

,,Tak slečna Mongomeriová...mám tu výsledky. Ospravedlňujeme sa vám že sme vás tak posledné 2 mesiace stresovali,ste v úplnom poriadku" usmial sa
Srdce mi podskočilo,mala som chuť kričať,plakať,tancovať všetko.
,,Ďakujem vám veľmi pekne doktor. Dovidenia" chytila som Lucasa za ruku a viedla ho von.
Oprela som ho o stenu a začala ho bozkávať. Moje ruky sa hrali s jeho vlasmi a on ma chytil za boky.
,,Milujem ťa"
,,Milujem ťa"
Konečne kompletne šťastná? Hah,to by bolo divné ale budem si to užívať.

Prišli sme domov a rovno som ho viedla do izby. Zavrela dvere a pritisla som sa na neho. Začala sa vojna jazykov ale obidvaja sme vedeli že chceme niečo viac. Vyskočila som na neho a obmotala okolo neho moje nohy. Jemne ma položil na postel a vošiel mi pod tričko,rozopol podprsenku a vyzliekol tričko,ja som sa snažila mu rozopnúť košeľu no nedarilo sa mi to a roztrhla ju.
,,Ups" zasmiala som sa a hneď sa na neho znova vrhla.
Začal ma bozkávať od krku po brucho a ochvíľu sme boli nahý.

No a ďalej vám to asi opisovať nemusím.

Caaaute👌