{upravená}
Buď opatrná! - 22.kapitola
.............................
Bola som prinútená piť jeho horkú krv, takmer mi prišlo zle. Po prehĺtnutí, som sa znechutene odtiahla.
"Si v poriadku?" spýtal sa ma. Končekmi prstov mi jemne prešiel po líci, čo mi spôsobilo zimomriavky.
Prikývla som, neschopná hovoriť. Šialená situácia okolo mňa, bola ohromujúca. Na druhej strane miestnosti, Liam, Zayn a Niall sa stále snažili upokojiť Louisa.
Môj pohľad zachytil Louisa, ale rýchlo som sa odvrátila, keď som ucítila ako ma Harryho pevné ruky chytili za ramená. "Nepozeraj sa na neho, Bailey."
Počula som, ako Harry ťažko dýcha. Moje oči prechádzali po jeho telo, až pristáli na jeho tvári.
Jeho čeľusť bola zaťatá, pery stlačené do tenkej čiary. Jeho tvár bola stále viac rozzúrenejšia. Svoje tmavé čierne oči upieral na Louisa, pričom ma čoraz viac stískal.
Trochu som sebou trhla, a takmer som cítila, ako mi jeho prsty zanechávali modriny. "Harry..." Upokojovala som ho.
Silno ma odstrčil na stranu a prešiel okolo mňa.
Počas niekoľkých sekúnd bol na Louisovej strane, jeho ruky zovierali golier Louisovej košele a nohy mu viseli nad zemou.
"Čo to, do čerta, bolo, Louis!?" zavrčal. "Nemôžeš sa ovládať, ty bastard? "
Trochu som podišla vpred, než mi prišiel na pomoc Liam. "Nechoď bližšie, Bailey, " varoval ma. "Mohlo by to byť nebezpečné."
Sledovala som, ako zúrivý Harry pokračoval v kričaní na Louisa.
"Kto si myslíš, že si? Nemôžeš ju len tak ovplyvniť a myslieť si, že ti to len tak prejde!"
"Haz, kamoš. Upokoj sa." Zayn položil jemne ruku na jeho rameno, ale Harry ho odstrčil.
Nikdy predtým som ho nevidela takto naštvaného. Vyzeral, ako by chcel Louis zabiť! A bola som si istá, ak by ho niekto nezastavil, urobil by to.
"Ona je moja." Harry priblížil svoju tvár k Louisovej, pričom pustil jeho tričko a hodil ho na zem.
Louis nemal čas vyškriabať sa hore, pretože Harry bol znova pri ňom.
Tentoraz si vedľa neho pokľakol a chytil ho okolo krku.
"Počuješ ma, Louis? Ona je moja, len moja. Nemôžeš ju mať, nikto nemôže, ona je moja," zopakoval.
Jeho slová zaboleli pri srdci, ale tiež ma zmiatli. Čo myslel tým, keď povedal, že som "jeho"?
A náhle začal Harry udierať päsťou do Louisovej tváre. Nedokážem si predstaviť bolesť, ktorú musel cítiť. Zakaždým, keď sa Harryho päsť stretla s Louisovou tvárou, zakričal "moja" znova a znova.
Prečo nemôžem nič urobiť? Prečo som len stála a pozerala sa ako bije svojho najlepšieho priateľa?
Trvalo to len pár sekúnd, než sa môj mozog spojil s nohami a vrhla som sa vpred.
Než som sa stačila dostať bližšie, Liam ma zastavil. "Bailey, nie!"
"Liam! Mláti svojho najlepšieho priateľa! Nemôžem ho nechať to urobiť!" Oči sa mi zaliali slzami, ktoré začali stekať po mojich lícach. "Nikto z vás s tým nič nerobí, tak musím ja!" zakričala som mu do tváre.
Pustil moju ruku a ešte predtým, ako ma nechal ísť mi niečo zašepkal do ucha. "Buď opatrná!"
Vyrazila som vpred a pribehla k Harrymu. "Prosím ťa! Prestaň! Harry, prestaň!" prosila som.
Odstrčil moje ruky preč z jeho tváre, a pokračoval v bití chudáka Louisa, ktorý bol v bezvedomí.
Nakoniec som ruku ovinula okolo jeho vlasov, a naklonila sa k nemu. "Harry, prosím, prestaň. Biješ svojho najlepšieho priateľa! Prosím, prestaň! "
Jeho údery trochu spomalili a zbadala som, že sa jeho oči naplnili slzami.
"Harry, desíš ma, prestaň."
Zdalo sa, že to upútalo jeho pozornosť, okamžite prestal a padol dozadu, tvár si zakryl dlňami. Počula som ho ticho vzlykať.
Dívala som sa, ako ostatní chlapci prekvapene pozerali, ale rýchlo Louisa odvliekli preč do izby, zatiaľ čo sa Harry upokojil.
Posadila som sa na kolená vedľa neho, a omotala svoje paže okolo jeho krku. "Shh, Harry. To je v poriadku..." zašepkala som.
"Nie, to nie je!" vzlykal. "Zranil som ho, Bailey! Môjho najlepšieho priateľa!"
"Hej, hej." Odstrčila som mu ruky z tváre a chytila som ich do svojich. "Bude v poriadku, je v poriadku."
Povzdychol si, než vzhliadol, jeho uslzené oči sa stretli s mojimi. "Neviem, čo to so mnou robíš."
Zvraštila som obočie. "Čo tým myslíš?"
"Ty. Niečo so mnou robíš." Nesmelo sa pozrel na podlahu, než sa znova pozrel na mňa. "Spôsob, akým sa pohybuješ, tvoj úsmev, tvoj smiech, ako dýchaš, všetko, Bailey. Tak si ma okúzlila." Priblížil sa ku mne, a oprel si čelo o moje. "Máš moc ma tak naštvať, ale potom v jednom okamihu ma znova upokojiť. Je to šialené, nikto nebol toho schopný... nikdy."
Srdce mi začalo silno biť, a prisahám, že niekoľko úderov preskočilo.
"Nie som si istý, čo to je, nikdy som niečo také necítil."
Pozrela som sa mu priamo do očí.
A cítila som to...
Cítila som, že moje srdce sa pomaly trhá na kusy.
V jeho očiach, som nevidela nič iné, než lásku. Ako sa moja mama pozerala na môjho otca, ako sa môj brat pozeral na svoju snúbenicu, ako sa moja babička pozerala na deda, presne tak sa na mňa teraz pozeral Harry.
Nie, nie, nie, nie. Kričala som na seba. Nemôžem myslieť takto, on je monštrum, on je hrozný démon, a nemôžem si dovoliť sa do neho zamilovať.
"Mám motýle zakaždým, keď ťa vidím, alebo zakaždým, keď ťa počujem hovoriť. N-nie som si i-istý, ako to ovládnuť, ja-ja proste neviem," vykoktal sa.
Usmiala som sa, aj napriek bolesti vo vnútri mojej duše, a pomaly som sa naklonila a pritisla som svoje pery na jeho.
.............................
YOU ARE READING
Demon By Night║h.s (Slovak Translation) - !ÚPRAVA!
Fanfiction"Prosím, nie!" prehovorila som nahlas, dosť hlasno, aby som ho vyplašila. Zasmial sa a cúvol. Teraz, keď som plne videla jeho telo, pocit bublajúci hlboko vnútri mňa, dostal meno. Príťažlivosť. Napriek tejto situácií, nemohla som si pomôcť, ale bol...