Demon By Night║h.s (Slovak Translation) - !ÚPRAVA!

Prečo nemôžem odísť? - 4.kapitola

{upravená}

Prečo nemôžem odísť? - 4.kapitola
..............................

Baileyin pohľad

Začala som sa chvieť, keď sa ku mne priblížil."Prečo ma tu držíš? Prečo si ma nezabil? Prečo nemôžem odísť?" vstala som, nohy sa mi šialene triasli.

"Nezabíjam, len sa kŕmim," povedal, pokrčiac ramenami, akoby o nič nešlo.

"Už si sa nakŕmil, teraz mi dovoľ odísť!" zakričala som na Harryho.

"Ako vidíš, nemôžem to urobiť," založil si ruky na prsiach."Chlapci a ja, sme súhlasili, že ťa tu na chvíľu budeme držať. Chceme mať novú priateľku. A tiež ti tak neveríme, takže ťa nemôžeme nechať ísť na políciu," vysvetlil mi jednoducho.

Pozerala som sa na neho s nenávisťou v očiach."Nechaj ma ísť domov!" požadovala som. Jeho zelené oči nespúšťal z mojich modrých. Pozerali hlboko do môjho vnútra, spôsobujúc mi tak motýle. 

Prerušil očný kontakt, pozerajúc sa na podlahu a uškŕňajúc sa. "Nemôžem to urobiť, prepáč, láska," blysol úsmevom a zamieril k dverám. Chcela som mu z tváre strhnúť ten jeho čertovsky príťažlivý úsmev.

Vrhla som sa na dvere búšiac, kričiac a kopúc na ne. "Harry! Pusť ma odtiaľto!" zakričala som na plné pľúca. Ak to neprestanem robiť, čoskoro sa niekto nahnevá a príde."Harry! Harry! Harry! Harry!"

"Čo, dopekla, chceš?" otvoril dvere a objavil sa predo mnou, jeho hlava vykúkala cez škáru, ktorú vytvoril.

"Chcem odtiaľto! Pokiaľ ma nemôžeš nechať odísť domov, tak ma aspoň pusť odtiaľto!" pozrela som sa naňho s očami šteňaťa.

"To platí iba na Nialla. Pekný pokus, Bailey," uškrnul sa.

Zrazu bola Harryho tvár odhodená z môjho dohľadu a bola nahradená hnedovlasým chlapcom, Liamom. "Samozrejme, že môžeš ísť, Bailey," povedal.

"Áno!" zaspievala som si.

"Kurva Liam, to bolelo!" Harry ležal na zemi, prehol chrbát a bolestne zavrel oči.

Liam sa zasmial. "To máš za to, že si ju nenechal odtiaľto odísť, nemôžeš mať pekné dievča len pre seba!" doberal si ho. Liam ma zaviedol dole na drevené, točité schodisko. Pozrela som sa na steny, staré renesančné umenie viselo všade.

"Uf!"

Otočila som hlavu včas, aby som uvidela Liama a Harryho, ako sa kotúľajú dole po schodoch. "Do riti!" zrýchlila som tempo a začala utekať.

Uvoľnila som sa, keď som našla oboch sa smiať, oprašujúc prach zo seba a tlačiac jeden druhého.

"Čo to, kurva, s vami je?" zvolala som.

"Upírom sa len tak ľahko nič nestane, princezná," Niall vstúpil do miestnosti, Zayn a Louis ho nasledovali.

"Počkať, Liam je tiež upír?" naklonila som hlavu, prezerajúc si chlapca.

"Áno, my všetci sme," Louis sa zasmial.

Oni všetci boli upíri? Bola som v dome upírov? "Ach môj bože, dostaň ma odtiaľto!" slzy naplnili moje oči a bežala som k dverám.

Harry sa pred nimi zjavil ako blesk. "Uhni, prosím dovoľ mi odísť!" plakala som, rútiac sa na kolená. "Ja nechcem umrieť!"

Sympatie sa blysli v Harryho očiach, keď si ku mne pokľakol a zdvihol ma. Hoci som sa bránila - nechcela som to monštrum pri sebe, nechcela som nikoho z nich pri sebe, oni boli zlé prekliate pijavice. Nenávidela som ich všetkých. Dovolila som si na chvíľu myslieť si, že nie sú tak zlí, ale mýlila som sa. Oni nechcú byť "len priatelia", oni chcú krv. "Pusť ma! Bež odo mňa preč, daj ma dole!" Udierala som a fackala ho, kopala som nohami, akúkoľvek vec, čo ma dostane preč od môjho trestu smrti.

"Pst, neublížime ti, povedali sme ti to," Harry mi zašepkal do ucha.

"Nechaj ma odísť.." udrela som päsťou do jeho hrude a zvíjala som sa. "Prosím," prosila som ho predtým, než som podľahla. Vedela som, že by som ho mala odstrkovať, ale nemohla som... Aspoň teraz už nie. Náhle chvenie v žalúdku ma znepokojilo, a naklonila som sa k nemu. Jeho paže ovinul okolo mňa, čo bolo upokojujúce... Dobre, skoro.

Harry ma položil na gauč v obývačke, a zvyšok chalanov, no, upírov ma obkľúčilo.

"Si v poriadku?" Zayn sa ma spýtal. 

Unavene som prikývla hlavou, neistá sama sebou. Pocítila som chlad, keď ma Harry uvoľnil zo svojho zovretia. "Hoci chcem stále odísť," zamumlala som, vyhýbajúc sa očnému kontaktu s nimi. 

Zayn sa zasmial a položil mi ruku na plece, jemne ho šúchajúc. Trhla som sa od jeho dotyku a on svoju ruku zložil.

"Môžeme ísť, však? Nebudeme dlho, sľubujem," Liam sa spýtal Harryho. Skúmala som Liamovú tvár. Na jeho vzhľade boli malé zmeny. Jeho pokožka bola bledá a jeho hnedé oči mizli, nahradili sa červenkasto hrdzavou hnedou. Ach bože.

 "Ísť? Kam idete?" spýtala som sa ich. 

"Ideme si po večeru, a Harry tu s tebou zostane," Louis na mňa žmurkol, ako si on a ostatní obliekali svoje kabáty.

"Bavte sa vy dvaja," Niall sa na nás usmial.

..............................