Just loser |Yoonseok|✔

8

Myslel som, že to bude zase ten istý deň. Zase deň osamote. Bez teba. Bez tvojich úsmevov, dotykov a hlasu.

Ale ty si ku mne prišiel, posadil sa a usmial sa. ,,Ahoj, Hoseok. Dlho sme sa nevideli." zasmial sa.

Aj ja. Nehneval som sa na teba, ale na ňu.
,,Ahoj, Yoongi."

Otočil si sa na tabuľu. ,,Rozišiel som sa s ňou." povedal si.

V tej chvíli mi skoro srdce vyskočilo z hrude, taký som bol šťastný. Konečne som znova mal pri sebe teba. Zase tvoje úsmevy, dotyky a tvoj nádherný, anjelsky hlas.

,,Ako to?" spýtal som sa. Nebol som smutný, ale tváril som sa tak. Bolo to hnusné, ale keď ja som bol do teba taký blázon.

,,Liezla mi na nervy.....A taktiež chcela, aby som sa s tebou prestal kamarátiť."
Znova si sa na mňa otočil. Mohol si určite vidieť červeň na mojej tvári, ale aj mierny úsmev.

,,Ale predtým, než odišla, mi niečo povedala." nahodil si vážnu tvár. Teraz som zase nervózny. Túto tvár si vždy mal pri vážnych situáciách.

,,Akú?" chcel som vedieť. Prahol som potom, vedieť to.

Nemal som to vedieť...

Bola to vražda...
Chyba, ktorá ma do dnes straší...

Keby si sa nikdy nepýtal...nič by sa nestalo...

...

Možno ste sa nikdy nemali pýtať, či som v pohode. Alebo som to mala povedať, že?

Sofinka12