Just loser |Yoonseok|✔

16

Šok.
Tak sa tomu hovorí, že?
Ak áno, bol som v šoku. Takom, že som nevedel, čo robiť.
Nevedel som ako hýbať perami. Bol som neskúsený. Nikdy som sa s nikým nebozkával. Vlastne toto nebol bozk.
Či?

Sám neviem.
Nevidím rozdiel medzi detskou pusou a bozkom.

Odtiahol si sa. Mohol som vidieť v tvojich očiach túžbu a na tvári úsmev.
Bol si tak blízko. Vážne som myslel, že omdliem ako nejaká pubertiačka, ktorú objal jej najväčší idol.

,,Hoseok ja-ja neviem ako to povedať." odstúpil si odo mňa a začal sa červenať. Nevedel si sa vykoktať. Bolo to zlaté.

,,Máš ma rád?" spýtal som sa. Neviem, kde som nabral takú odvahu. Proste prišla sama. A ty si bol za ňu rád, lebo to bola pre teba asi tá najtrápnejšia situácia na svete.

,,Áno. Viac ako kamaráta." odvetil si. Prísahám, že sa mi zastavilo srdce. Toto. Tieto slová. Veľakrát som ich vídal v snoch o tebe. Ale teraz to nebol sen.
Teraz to bola realita.

Škoda...
Chcel by som sa zobudiť...

Chcel by som, aby si za mnou na tie záchody neprišiel. Alebo aspoň, aby si sa mi nikdy nevyznal...

...

Kiežby som bola taká múdra, aby som vedela, že ste vždy stáli pri mne...boli ste tu, keď som vás najviac potrebovala...ale odišli ste právom...

Sofinka12