Chaos /roadtrip tv/ [DOKONČENÉ]

-2-

,,Na psychiatrii." Prehovoril na mňa s kamenným výrazom v tvári. Nemohla som tomu uveriť. Cítila som ako mi krv v žilách stúpa.

,,Prosím?" Nadvihla som obočie.

,,Pomôžem ti."

,,My nepotrebujeme pomoc!" Sotila som doňho. Nechcela som. Neurobila som to ja. Boli to moje hlasy...

Brooklyn spadol na zem a šokovane na mňa pozrel.

,,Nechcela som." Povedala som previnilo. Bude si myslieť, že som psychopat.

Ale nám nič nie je!

Neodpovedala som na hlasy. Nie teraz. Brooklyn vstal zo zeme a oprášil sa.nVzal si svoje papiere a povedal: ,,Uvidíme sa ráno, potrebuješ si odpočinúť." A odišiel. Zamkol ma tu...

Boli tu oceľové dvere, štyri biele steny, jedno okienko s mrežami, nepohodlná postel, nočný stolík a záchod s umývadlom. Cítila som sa ako vo väznici.

Vstala som z vozíku a prešla som k oknu. Pozrela som von. Bola hlboká noc. Sledovala som hviezdy žiariacej na tmavej oblohe a hľadala v nich odpovede na mnoha z mojich otázok.

Svet tam vonku, je krajší, ako svet tu dnu.

,,Áno. Je to tak a tak to vždy aj bude. Svet tu vo vnútri je vždy zlý a krutý. Dnu sú blázni. Vonku ľudia, ktorí chcú normálne žiť, no niekto im v to bráni."

Pozri sa na tie hviezdy. No nie sú krásne? Chceš sa ich dotknúť. Však?

,,S kým sa rozprávam?"

Cristen, zlatíčko.

,,Mami?"

Presne tak.

,,Chcem odtiaľto vypadnúť. Oni mi ťa vezmú." Odídem od okna a idem k posteli. Následne si na ňu ľahnem a ucítim v očiach pálenie. Slzy...

Nikto z nás sa nedá. Nedovolíme im to. Sme tvoje spomienky na ľudí, ktorý tu už nie sú. Teraz spi, Alessandra. Ráno ťa čaká náročný deň. Sladké sny.

,,Dobrú, mami." Zavrela som svoje modré oči a všemožne sa prekrúcala na nepohodlnej posteli v snahe zaspať.

A nakoniec sa mi to aj podarilo...

-28🌹