<'26'>

62 9 0
                                    

Zostala som ticho a radšej poslušne išla do auta. Tá facka nebolela. Bola skôr náučná a iba som sa zľakla. No neplakal som. Nemala som na to žiaden dôvod. Brook si sadol na miesto vodiča s tresol dvermi na čož som sa znova zľakla. Naštartoval a v rukách stisol kožený volant. ,,Myslela si na naše dieťa?!" Zvýšil hlas.

,,J-Ja..."

,,TY si sa k-rva opila! Nemyslela si na maličké! Čo keď sa narodí postihnuté?! Len sa vyvíja a mohlo to postihnúť tie bunky! Si ty normálna?!" Kričal po mne. Skrčila som sa na sedadle a potichúčky sa rozplakala. Mal pravdu. ,,Nedovolil som ti piť! Povedala si, že do večera budeš doma! Je jedna hodina ráno, Alessandra!" Tresol do volantu a auto zatrúbilo. ,,Dneska spím v obívačke." Povedal trošku pokojnejšie a viac už so mnou neprehovoril. Proste naštartoval išli sme domov. Bol nahnevaný a mohla som za to ja. Mal pravdu a ja som to vedela. 

Celú cestu domov som sa mu ospravedlňovala. Prosila som ho aby so mnou hovoril, no on ma iba ignoroval a ani na mňa nepozrel. Pokašlala som si to na plnej čiare...

-28🌹

Chaos  /roadtrip tv/ [DOKONČENÉ]Onde histórias criam vida. Descubra agora