Chaos /roadtrip tv/ [DOKONČENÉ]

~\32/~

O rok neskôr

Khylie. Naša malá dvoj mesačná dcérka Khylie. Narodila sa iba pred dvomi mesiacmi a už sa jej oči sfarbili do tyrkysova.

Meno Khylie sme vybrali ešte pred tým ako sa narodila. To meno v sebe nesie hlbokú spomienku.

Ako sme boli na cestách sme stretli dievčatko menom Khylie. Stratila sa a tak sme ju vozili so sebou a pokúšali sme sa hľadať jej rodinu, no nakoniec sme zistili, že sú už mŕtvi a tak išla Khylie do detské domova v Osle. S Brookom dúfame, že si čoskoro nájde novú rodinu, ktorá ju bude milovať.

Práve som v Khylieinej izbičke a pozorujem ju ako sa obzerá všade na vôkol. Brook ešte spí. Našťastie je Khylie dosť pokojné dieťa a tak ju hravo zvládam aj sama. No ak by som sa o ňu starala iba ja, nebolo by to voči mne moc spravodlivé a pre to sa o ňu staráme rôzne. Teraz ju mám ja.

,,No čo je krásavica moja." Usmiala som sa na ňu a k jej dlani priložila svoj ukazovák. Chytila mi prst a vydala zo seba zvuk. Niečo v zmysle aaa alebo iiia. Usmiala som sa a vzala som si ju na ruky. Zasmiala som sa nad jej tichým vypísknutím a išla ju prebaliť.

Keď som mala konečne hotovo som si Khylie zobrala na ruky a išla do kuchyne, kde som ju posadila do detskej stoličky.

Dala som jej ohriať mliečko a jemne jej utrela slinky, ktoré jej tiekli z úst. Venovala som jej bozk a pre seba som sa pousmiala.

Na mojich bokoch sa zrazu objavili dve dlane a ja som sa znovu usmiala a prehovorila som. ,,Dobré ránko."

,,Dobré, láska. Ukáž, pomôže ti." Ponúkol sa môj zeleno-oký miláčik a ja som mu nakoniec podala ohriate mliečko.

,,Nakrm ju prosím." Prikývol a Khylie si zobral na ruky. Je to dokonalý otec...