Nekonečná láska [dramione] ✔

osemnásta kapitola

ZAČIATOK SPOMIENKY

Potom čo Hermiona odišla z Veľkej siene, musela ísť na pár hodín von, aby si prevetrala myseľ. Stále mala pred očami jeho úškrn a slová, ktoré z neho vyšli.

,,Ešte raz si otvoríš tú svoju humusácku hubu, tvoji rodičia budú ihneď mŕtvy. Daj si pozor, čo hovoríš pred bývalým smrťožrútom, Grangerová..."

Neubránila sa slzám, ktoré jej tiekli po lícach. Nesnažila ich ani skryť, dala im voľný priebeh. Sedela na kameni pri jazere, keď sa odholala vstať a kráčať späť do hradu. Neponáhľala sa, len predkladala nohu pred nohou a nezáležalo jej na ničom inom, len si ľahnúť do svojej postele v spálni a nevyjsť z nej až do rána.

Keď už bola v hrade a kráčala po prázdnej chodbe, všimla si Malfoya, ktorý sedel na schodoch a nevnímal nič okolo seba. Ona urobila to, že ho obišla a nevenovala mu pohľad. Jeho slová ju však zastavili.

,,Prepáč..."

Vtedy sa aj ona k nemu otočila a videla chlapca, ktorý už nebol odvážny pred svojimi priateľmi. To čo videla bol iba zničený, nervózny a utrápený chlapec. Vedela, že by sa nemala ozvať, tak sa len späť otočila a chcela pokračovať v ceste do klubovne, no on sa zasa ozval.

,,Aspoň sa ozvi... Viem, že sa na mňa hneváš, Grangerová. Prehnal som to. Ja viem. Ľutujem to..." hovoril jej.

Zažmurkala a mlčala ďalej. Neodvážila sa ozvať alebo len sa otočiť a utiecť. Dívala sa mu do očí a zisťovala, či to myslí vážne. V jeho očiach videla iba prázdnotu. Povzdychla si a prehovorila, bez akéhokoľvek rozmýšľania.

,,Zamysli sa najprv či to myslíš vážne, Malfoy. Potom sa príď ospravedlniť. Toto nie je len tak, keď niekomu povieš zraňujúce slová a potom chceš od neho aby ti odpustil..."

Videla ako ho vyviedla z miery. Prehltla hrču a otočila sa. Dobehla do klubovne, kde sa ani nemienila zdržať, tak ju rýchlo prebehla a išla rovno do svojej izby. Sadla si a skryla tvár do dlaní. Vydýchla si, a potom sa zhlboka nadýchla.

Už nechcela prežiť tu istú scénu medzi ňou a Dracom. Sľúbila si, že sa mu bude vyhýbať a ignorovať, keď ho uvidí alebo sa jej prihovorí. Dalo by sa však povedať, že skôr on sa jej vyhýbal až do konca školského roka, keď sa naposledy uvideli vo Veľkej sieni. Potom keď skončili Rokfort, každý išiel svojou cestou...

KONIEC SPOMIENKY