SaMaNtA✔

8

Bleckovci
Všimli si ju hneď ako vošla do triedy.
Bola taká istá ako predtým . 

Bola síce viac namaľovaná.  A na jej očiach bola vidno  únava, ale aj tak to bola ona.
Súrodenci si vydíchli.  Boli radi že ju vidia.

Tay  sa usmial. Bol rád že  sa ti dvaja zasa upokojja. 

Ale bol zmätený. Keď sa na nich pozrel. Jeho sestra sa mračil A.
Čo u nej nebíva vo zvyku. 

Zamračil sa aj on.

A jeho brat.
Prepaľoval to dievča pohľadom.
Mračil sa.

Tay už ničomu nechápal. Nevedel čo viac by chceli.
Veď je tu. Presne ako sľúbila.  Taká ako povedala! Tak čo je to snimi?!

Andy sa mračí.
Vedel že bolo niečo zle. Aj keď sa snažila tie kruhy a červené oči zakryť make upom on to videl.

Mračil sa a pozoroval ju lebo chcel vedieť Prečo? Prečo to spravila?

Rosalia bola šťastná že ju vidí. Že je v poriadku.
Ale hnevala sa na ňu. Že sa jej neozvala. Myslela si že su lepšie kamošky. Že si hovoria všetko.

Ale pochopila že nie.
Nepozná ju. A to ju hnevalo.
Donútilo ju to myslieť si že jej kamarátka nie je taká na akú sa hrá.
Že je niečo zle.
Bála sa sklamania  a tak sa do seba uzavrela . Nechcela sňou hovoriť.

A tak ju ignorovala.

Nemala však poňatia ako tým svojej kamarátke ublížila.

Ako ju odsúdila za niečo čo nie je pravda.

Keď jej kamarátka odišla zostala sedieť. Pozerala do blba.

"Ste vy dvaja normálny!? Čo to do riti má znamenať!?"
Zhukol po nich Tay.

Mračili sa obaja na neho.
"Najskôr si ideš Rosalia oči pre ňu vyrevať a chodíš ako duch. A keď je tu konečne a ty sa jej môžeš spýtať že prečo a čo sa stalo tak ju odignoruješ ! A ešte sa na ňu aj naštveš!?" Jeho hnev rástol. Nevedel prečo ale prišlo mu toho dievčaťa ľúto. Veď do riti! Ona im nič nespravila!

"A ty ! Buď sa konečne rozhýb,  alebo tak na ňu nečum"
Postavil sa.
"Mali by ste sa spamätať obaja.
Nič vám do riti nespravila! Áno odišla ale krista bola preč 3 dni! A povedal že sa dnes vráti a vrátila! " odišiel nechal tam tých dvoch. Nech si to už riešia sami.

Šiel okolo nej.
Všimla si ho.
A tak sa na ňu usmial a kývol hlavou.

Usmievala sa z jej kamošmi a bola taká ako vždy doteraz .

Maťo vošiel do triedy a videl svoje dievča ako sedí v lavici.

Prisadol si knej.

"Ahoj. Čo sa deje? Prečo nie si na chodbe." Spýtal sa jej jemne.

Pozrela sa na neho. A v očiach mala bolesť. Nechápal jej.

"Samanta."
"No ano viem.  Je vonku. Vravela nám  že sa na ňu hneváš. Ale nechápe prečo. Vlasne ani mi to nechápeme . Veď ti nič nespravila." Povedal jemne.

"Odišla! Neozvala sa mi!" Povedala zaťato.

"A ? Pozri ja ju chápem .  Musíš uznať že ona je iná .  Proste má  tendenciu všetkým pomáhať a tak si na svoje plecia toho berie moc . Ja ju chápem že konečne už chcela byť sama.
Sama nám povedala že potrebovala pokoj. Dať si v hlave pár veci dokopy." Snažil sa jej to vysvetliť
Ale mal pocit že to nezabralo. 

"Pozri Ros . Ona je ona.  Nik nevie prečo je aká je. Keď sme  ju spoznali tak nebola vždy takáto. Niečo ju trápilo. Ale časom sa z toho dostala. A mi ako správny kamaráti sme stáli pri nej.
Samanta je dobrá a ty ju nesmieš odsúdiť len preto že sa ti jeden víkend  neozvala!" Povedal jej Maťo.
Bolelo ho to.

Samantu bral ako svoju sestru. Všetci chalani ju tak brali.
Bola ich slniečko. A nikdy by na ňu nedal dopustiť.

Za tie roky čo ju pozná nikdy nespravila nič zle. Vždy  všetkým pomáhala a stála pri nich. Pri ňom keď sa jeho rodičia rozvádzali. Vedela o nich všetko. Ich tajomstvá.
Ich chyby. Ale nikdy ich neodsúdila .  Vždy ich podržala a stála pri nich. A on mienil stáť teraz na jej strane.

Tak ako ona vedela ich tajomstvá .  Vedeli aj oni to jej. Aj keď sa to snažila pred nimi zatajiť. Vedeli o jej bolesti a minulosti. Ale rozhodli sa to nerieši. Rozhodli sa že budú pri nej za každú cenu. 

Nikdy si nezaslúžia to čím si prešla. A oni sľúbili že už jej nikdy nik neublíži .
Miluje to dievča ktoré mu počarovalo ale Samanti sa nevzdá aj keby mal o ňu prísť.

Postavil sa.
"Milujem ťa Rosalia. Ale teraz ťa nechápem." Pobozkal ju do vlasov a odišiel.

Ros sa za ním pozerala a nevedela čo ma robiť. Začala mať pocit že všetko pokazila. Začala si nadávať že sa správala ako hysterka. 

A Andy.
Počul každé jedno zasrané slovo.

Nevedel čo si ma o tom myslieť.

Vedel síce že to dievča je iné.
Ale poznanie toho aká dobrá naozaj je ho bodlo pri srdci. Toto ho ešte viac utvrdilo v tom že on si ju nezaslúži.
Že by ju iba zničil.

Obdivoval chalana čo sedel vedľa jeho sestri. 
Chápal jeho oddanosť. Z jeho slov pochopil že ju berie ako sestru. A sam vedel čo všetko by spravil pre svoju sestru.

Vedel ako sa musí cítiť.

Nechcel do toho zasahovať.
Jeho sestra robila chybu. A ona nevedel ako jej pomôcť.

"Ros.  Prečo to robíš?" Spýtal sa jej jemne.
"Ja neviem
Ja mala som pocit že si hovoríme všetko. Že viem o nej všetko. Že sme kamošky.  Ale teraz ja neviem mám pocit že ma oklamala.  Ona o mne vie všetko. Všetko som jej povedala . Aj to čo nevie nik iný. Ale ona mne nie. A mňa sa to dotklo " povedal mi sestra.

Andy to pochopil. Ale aj tak bol bezradný.
"Prečo jej nedáš čas? Sú veci ktoré ju asi trápia a ona je iná. Nechce aby sa niekto okolo nej trápil. A vôbec nie kvôli nej. Prečo jej nedáš šancu aby ti to vysvetlila? Alebo čas nech ti to povie keď sa bude na to cítiť?"
Sam Andy nevedel kde sa to v  ňom berie. Ale slová sú stále len slová.

Jedno káže a druhé robí. Cítil sa zle.

Jeho sestra prikývla a zosmutnela.  Vedel že teraz sa musí už rozhodnúť sama.

Síce sľúbil že zabije každého kto jej ublíži. Každého kvôli ktorému jeho sestra bude smutná .  Ale teraz nemohol. Veď ona za Nič nemohla. To jeho sestra.

A preto to nechal tak . Odišiel zo školy. Sám. Spravil niečo čo ešte nikdy.