SaMaNtA✔

12

Tak už sú to mesiac od tej noci.

Od noci kedy sa veľa zmenilo.
V ten deň ešte prišiel do školy a vrátil mi kľúč. Poďakoval a navrhol mi mier. Či ako to nazval.

Nechápala som vtedy tomu. Ale teraz už chápem.

Od vtedy neviem ako a akým zázrakom. Ale tí dvaja  zapadli k nám  do party.

BLECK1 A BLECK2 . Kto by to bol kedy povedal. No ja nie.

Bleck 2 sa zmenil. Vyzerá to tak že si asi pamätal to čo som mu povedala.
Aj keď sme sa nikdy viac už o tom večere nebavili.
Nemuseli.

No proste. Už nestáva pri skrinkach vedľa svojho brata. Nebáli a nepreťahuje baby na každom rohu. No aspoň nie verejne.

Začali sme sa dosť rozprávať. Chodia snami von. A ja som si už na nich zvykla. A celkom si ich obľúbila. Su zábavný.

Andy sa mi priznal že si založil kapelu. Najskor som neverila ale keď ma raz zobral na skúšku mala som dosť.

Kruci! Ten jeho hlas!
A ako inak je tam aj Tay.
Ten tiež spieva. Ale nie tak ako Andy. Ten jeho chrapľak je tak dokonalý.

No to je jedno už sa nesmierne tešíme na ich koncert.
Ktorý bude za týždeň.

No Maťo a LIA stále tvoria šťastný pár. Prajem im to.

Normálne aj Noro a Peťo majú frajerky. Neverila som keď som sa to dozvedela.
Až kým som ich nepoznala. Sú to super baby.

No Zdeno je sukničkar ako vždy. Teraz keď je u nás Tay chodí všade sním a učí sa od majstra.

Smiala som sa im.

Andy mi nikdy nepovedal kto je to jeho tajomné dievča. Ale povedal že už sa začali kamošiť.
Ale povedal mi že som asi mala pravdu. Že čím sú viac spolu tak zisťuje že ju len obdivuje ale nemiluje. Vraj ju berie ako Sestru.

Snažila som sa zistiť kto to je . Ale márne.
Je dosť možné že ani nie je z našej školy.

Ale vyzerá šťastne. Usmieva sa.
Tak som aj ja.

A ja som stale iba ja.

Musím sa priznať že už to nie je také dobré. Veď doriti za mesiac mám 19 rokov! A ja som ešte panna! A bez frajera!

Vždy som si myslela že som aspoň priemerne pekná. Že niečo pekné na mne musí byť. Ale vyzerá to tak že nie je.

Jediný kto sa o mňa zaujímali boli šprti vedľa z triedy. A to len preto že som na nich milá. A pomohla som im.

Všetci čo sa o mňa zaujímali sú iný ako by som chcela. A ja nerozumiem prečo . Čo robím zle?

"Hej čo sa mračíš? " prisadol si ku mne Tay.
"Ale nič, rozmýšľam." Povedala som.

"No daj o čom?"
Mám mu to povedať? Mám sa ho to spýtať?

V poslednej dobe sa z nás stali kamoši.
Andy a svoju kapelu aj tak je skoro stále tam.
Tay tam je tiež ale priznal sa mi že ho to moc nebaví. Aspoň nie tam ako jeho brata. On to berie ako koníček.
Ale no je mi ako ďalší brat ktorého som nikdy nemala.
A kto iný vám odpovie ak nie brat?

Veď on je odborník na dievčatá. Bude mi vedieť poradiť.

"Tay keď sa ťa niečo spýtam odpovieš mi pravdivo?"
Zamračil sa.
"No ano jasne . A keďže si ma nazvala menom bude to asi zlé."
"Nie kľud! Je to blbosť."
"No hovor."

"Ale nesmej sa!"
Prikývol.
"Som škaredá?" Pri vyslovení tejto otázky zamrzol.
"Nerozumiem tomu. Ja myslela som si že aspoň niečo je na mne pekné. "
"Prečo to chceš vedieť? A môžem ťa uistit že si pekná."
"Tak potom kde robím chybu? Čo je na mne zle ? "
" Nič! Ver mi že Keby si sa zmaľovala a vyobliekala ako tie primadony u nás v škole tak ťa nik nepozná. Ale ty si krásna taká aká si "
"Takže keby som to spravila chalani by mali o mňa záujem? To sa vám páči? Keď dievčatá vyzerajú ako klauni?"
"Nie! Neopováž sa! Ty si krásna  taká  aká  si. "
"Tak potom prečo nemám priateľa? Prečo ma žiaden normálny chalan nechce? "
Ten smutný a ľútosťivý pohľad ma zabíjal.
Otočila som sa inam.

"Ešte počkaj . Raz príde ten pravý. Len sa nemeň. Nie preto aby si niekoho zaujala."
"Nemusíš ma ľutovať. Ja len som chcela vedieť pravdu." Povedala som mu.
"Samanta prestaň!" Prikázal mi.
Prikývla som. Nechcem sa viac hádať. Táto konverzácia  mala byť nevinná a iba mi ubližuje.
"Ja neverím na toho pravého. Stačil by mi aj niekto kto ma bude mať rád. A ja jeho. Kto ma bude brať  takú aká som."
"Ja viem a ver mi že niekde taký je. A určite čaká za prvým rohom aby si ťa našiel."
Neverila som mu.
Ale nechcela som aby sa kvôli mne trápil. Je to blbosť.
Kto by už len chodil so mnou.

Usmiala som sa.
Postavila a šla som domov.

Neviem či mi to pomohlo. Skôr nie ako áno.

Ale aj tak. Je jedno či som sama , alebo nie. Keď mám svojich priateľov okolo seba.
A oni ma majú radi.

Nejako to zvládnem. Snimy áno.

Sú aj horšie veci na zemi ako to že ma nik nechce.
Budem teda robiť ľudí šťastných aspoň okolo mňa.
Zatiaľ sa mi to darí.
Keď už nemám vlasne šťastie. Bude mi stačiť aj keď sa budem pozerať na to ich.