Poppy
"Crrrrn"zaznie veľmi známy zvuk školského zvončeka. A práve vďaka nemu konečne odchádzam z tej nudnej prednášky, z ktorej mi už najmenej dve hodiny kypela žlč. A to doslova.Nikdy som nemala v láske tieto vysokoškolské prednášky. Teda ak nepočítam tie ktoré ma naozaj museli zaujať. Popravde, tých moc nebolo. A hlavne keď prednášal niekto naozaj už na prvý pohľad nezáživný. Vtedy ma išlo priam roztrhnúť. Mala som chuť vyvaliť dvere,odísť a už nikdy sa tam nevrátiť.
Ale o mojej nechuti do života popri tých odporných prednáškach by som mohla hovoriť veľmi dlho.
Práve teraz konečne vdychujem čerstvý jarný vzduch a kráčam rovno do mojej obľúbenej kaviarne.Vstupujem dnu. V tomto momente sa mi do nosa vryje úžasná vôňa kávy. "Ahoj."pozrdavím moju najlepšiu kamarátku Madison a postavím sa pri pult. "Ahoj ty včielka."odzdraví ma s jej takmer každodenným výsmechom miereným na môj študentský život. "Si hrozne vtipná."ironicky odvetím a usadím sa na barovú stoličku. Konečne dostanem svoju kávu a pomaly začnem odpíjať.
Sedím na pokojnom mieste, ale nie som až tak vo svojej koži.
Mám tu totižto svoje obľúbené miesto na ktorom sedím vždy. Je pri okne. Páči sa mi, pretože odtiaľ môžem sledovať srdce mesta.
A aj teraz sa pozriem na to zázračné miesto. Niečo mi tam však nesedí. Je obsadené.
Obsadené cudzím chlapcom.
Má čiernu mikinu,na hlave mu sedia okuliare a na tvári má neutrálny výraz. V tomto momente neviem ako sa mám tváriť. Mám sa usmiať? Otočiť sa a tváriť sa že je v poriadku že si tam nemôžem teraz len tak sadnúť a popíjať svoju kávu? Alebo ho nezdvorilo vyhodiť z môjho "pelechu".Nakoniec zvolím neutrálny výraz.
Taký ako ten jeho. Teda aspoň sa snažím aby som zase niečo nepokazila.
O chvílu na pult pokladám svoje tažko zarobené brigádne peniaze a odchádzam s nádejou že nabudúce budem môcť rozjímať tam kde dnes sedel ten záhadný chlapec.Hello🖤💚takže pridávam prvú časť. Ale to ste si asi všimli.🖤
Ospravedlňujem sa za chyby alebo nejaké tie preklepy.🖤
Dúfam že sa vám táto krátka časť páči.🖤
🖤🖤🖤
YOU ARE READING
Coffee Boy ☕
Teen FictionZnova sedím v kaviarni. Horúca káva mi aspoň trochu zohrieva studené ruky, dušu a celkom iste ma páli na jazyku. Z okna pozorujem neutíchajúci ruch mesta. A ani neviem ako, ale na tomto mieste sa dokážem odreagovať najviac ako to ide. Zavláda tu veľ...