Coffee Boy ☕

three

Ten chalan ju chytil za zadok.
A vtedy ma skoro roztrhlo. Z celej sily som päsťou tresol po stole a spôsobil zvuk štrngajúcich pohárov na stole. "Hej, Flynn!"teraz ma po pleci potlapkal pre zmenu Tyler. Ani ja sám som nevedel čo sa to so mnou deje.
Keď odišla, mal som sto chutí tomu magorovi vraziť. Je to jej frajer? Dúfam že nie.
Preboha! Nad čím to tu rozmýšlam. Veď ma vôbec nazaujíma.

Chcel som sa ísť trochu prevetrať a tak som na chvílu vybehol von.
Sadol som si na malý obrubník, patriaci budove baru. Sedel som tam pomerne dlho a rozmýšlal som nad tým že čo sa to so mnou deje. Prečo mám takéto stavy keď ju vidím s nejakým chalanom.
Veď ja som nikdy nebol na tieto sračky ako je vzťah. Nikdy sa mi dievčatá nepáčili natoľko, že by som kvôli nim robil taký cirkus.
Od teraz si ju nebudem všímať.
Je to jej vec s kým sa baví a s kým nie. Veď ju ani nepoznám. Je mi to jedno. Už sa o ňu nestarám.

Stále sedím a pozerám sa do zeme. Môj pohľad na obyčajný chodník, preruší neobyčajný tien.
Je to pohybujúci sa tien divčenskej postavy. Áno, bol to tieň toho dievčaťa, ktoré si prisadlo tesne pri mňa. "Ále. Kde si toľko? Veď som ťa hladala."povedala a ja som vedel že z nej hovorí iba alkohol.
Ani som nestihol otvoriť ústa, pretože prišiel ďalší šok.
Obsah jej žalúdka skončil na mojich čiernych rifliach.
Vtedy som si povedal že nemôže prísť nič horšie. No mýlil som sa.
Prudko sa postavila. Nevedel som čo mám čakať a tak som sa postavil tiež.
No jej sa z toľkého alkoholu tak strašne zatočila hlava, že sa len veľmi ťažko dokázala udržať na nohách. Ja som ju však stihol zachytiť a vtedy som zistil že s ňou už nepohne asi nikto.

Rozhodol som sa teda,že ju zoberiem ku mne domov.
Neprišlo mi to až tak rozumné, ale vtedy som inú možnosť ani nemal, pretože z nej by som už asi žiadnu adresu nedostal. Po ceste taxíkom mi volal Tyler a pýtal sa kde som zmizol. Ja som mu to rýchlo a stručne vysvetlil.

Po dlhom trápení sme sa dostali domov. Nebol som necitlivé hovado, a tak som ju uložil do mojej večne neuloženej postele.
Lahol som si do hostovskej. Dnes nikto nebol doma takže s tým nebol problém.

Chcel som si ísť lahnúť, ale moje stále ovracané nohavice ma pri posteli prudko otočili.
Po dlhom boji s riflovinou som si konečne lahol a upadol so ríše snov.

Ahojte🖤Áno, viem že toto je krátka časť, ale tento víkend by som to chcela rozbehnúť. Neviem kto tento príbeh číta a chcela by som,tak vás prosím. Kľudne napíšte do komentára hocičo. Budem veľmi rada.🖤