Krátke Horrory - |SK|

2. Playground

Je hlboká noc a ja som sa rozhodol ísť s kamarátmi von.
Išli sme na ihrisko pri starom polorozpadnutom sirotinci. Nikto z nás sa nebál. Až na Edwarda. Celý čas nám rozprával nejaké blbosti ohľadom toho sirotinca, že tam straší démon, a že zabil polovicu sirotinca tým, že ich posadol a následne ich donútil spáchať samovraždu. Nikto mu neveril a ja som nebol výnimkou. Na ihrisku bola zábava, no Edward bol stále viac a viac znepokojený. Bola už hlboká noc a začínalo pršať. Snažil som sa ho upokojiť, ale nepočúval ma. Chystali sme sa radšej odísť, ale keď som chcel otvoriť bránku, tak sa so silným rachotom rozletela. Zľakol som sa a ustúpil som. Edward začal hlasno jačať a keď som sa na neho pozrel, hlava sa mu otočila o tristo šesťdesiat stupňov. Vykríkol som a všetci sa na neho pozreli. Začal sa mykať zo strany na stranu. Zastal. Pozrel sa na chlapcov a potom na mňa. Bol to nepríjemný pocit. Usmial sa na mňa psychopatickým úsmevom, oči mu zasvietili na červeno a znova sa začal kývať. Tom sa rozbehol von z tohto ihriska, no bránka nešla otvoriť. Chcel ju preliezť, ale z ničoho nič zastal. S chalanmi sme na neho pozerali a keď sa na nás pozrel tak... Jeho oči... Boli červené! O môj bože! Kúsky jeho tela sa rozleteli po celom ihrisku! Je mi na zvracanie... Každý z nás odstúpil od bránky a ja som sa pozrel znova na Edwarda. On tam nie je! Zmizol! Každý začal kričať a behať po ihrisku. Upokojil som ich a rozhodol som sa skúsiť znova otvoriť bránku. Stále nič. Otočil som sa a uvidel som tam... Nič. Nikto tu nie je! Moje nohy sa podlomili a ja som spadol na chladnú zem od krve môjho, teraz už rozsekaného, kamaráta. Začalo sa mi stmievať pred očami, až som z tohto všetkého omdlel.

Prebral som sa, až keď som ucítil horúcu ruku na mojom ramene. Rýchlo som sa postavil, ale hneď to aj oľutoval. Chcel som sa pozrieť, kto ma chytil a tak som sa otočil. Zbadal som tam... Démona.