Krátke Horrory - |SK|

9. Chaser

Chaser: Ahoj, Obeť. (p.a. Prečo to znie tak blbo?😂)

Victim: Čau, Prenásledovateľ...?

Chaser: Nebojíš sa ma?

Victim: Mala by som sa?

Chaser: Mala. :)

Bethany s povzdychnutím odložila mobil na nočný stolík a postavila sa z postele. Prišla do kúpeľne, kde si spravila hygienu a následne sa vybrala do kuchyne, kde ju čakali voňavé raňajky.

Milovala tú sladkú vôňu práve upečených palaciniek s čerstvým ovocím zo záhrady. Jej obľúbené jedlo.

Viem to.

Po úžasných raňajkách a dlhej konverzácie s otcom sa Bethany vydala späť do izby. Zobrala si mobil, v ktorom ju už čakali správy od "Prenásledovateľa."

Chaser: Vystrašil som ťa? 😏

Chaser: Haló, píš so mnou. Nebudem to opakovať.

Chaser: Nechci ma naštvať.

Chaser: Bethany! Mám prísť na Ulicu Svätého Donalda (p.a. Čo som to stvorila?) a vybaviť si to s tebou osobne?

Posledná správa Bethany veľmi rozrušila. Nevedela odkiaľ Prenásledovateľ pozná jej meno, ani kde býva. Rozhodla sa mu na to odpísať.

Victim: Odkiaľ poznáš moje osobné údaje? Nikdy som ti ich nepovedala. Nič som ti o mne nepovedala.

Chaser: Bethany, ja o tebe viem všetko. Prečo myslíš, že mám takú prezývku?

Svetlovlasá dievčina bola čoraz viac rozrušenejšia. Nevedela, čo si má o tom myslieť, či to má povedať otcovi, alebo nie.

Rozhodla sa mu po celý deň už neodpisovať a tak si šťastne užívala celé takmer štyri hodiny. Zabávala sa s kamarátkami, akoby nevedela, že ju doma budú čakať správy od Prenásledovateľa.

Ale ona to dobre vedela. A bála sa, čo jej napíše tentokrát.

,,Ahojte!" Zamávala svojim kamarátkam šťastne a zabočila na svoju cestu, ktorá ju odvedie domov.

Chaser: Bethany, nemôžeš len tak chodiť von. Nedovolil som ti to.

Chaser: Ak nechceš skončiť zle, odpíš.

Chaser: Bethany. Ako chceš.

Keď prišla do svojej bytovky, v mobile našla správy od neho. Začali sa jej triasť ruky a horšie sa jej dýchalo.

"Ja som ti to vravel."

Započula pri sebe mužský hlas, ale keď sa otočila, nikto tam nebol.

"Nesnaž sa ma nájsť. A len tak mimochodom, keby chceš kričať nepomôže ti to. A ty to veľmi dobre vieš."

Bethany sa rozbehla do izby svojho otca, ale nikoho v nej nenašla. V očiach začala cítiť slzy, ktoré sa jej hneď na to spustili z tváre. Všade kam išla, nikde nikto nebol.

,,Oco! Haló! Otec!" Kričala, aj keď vedela, že je to márne. Nepočúvala, dostala trest. Ale Chaser ešte neskončil.

,,Čo si s ním spravil?!" Zvrieskla pomedzi plač, a zrazu ju niečo pritlačilo o stenu.

"Ja? Bethany, nechci sa vysmiať. Spravila si mu to ty."

Dievča pocítilo na svojom líci chladný dotyk, no žiadnu ruku nevidela.

,,A-ako? Nemohla s-som mu t-to spraviť j-ja," zašepkala, pretože na svojom krku cítila silný dotyk, ktorý jej nedovolil pravidelne dýchať.

"Nie? Vážne, prestaň ma rozosmievať. Beth, vedela si čo sa môže stať, keď si mi neodpisovala. Zabila si si otca. A zachvíľu zabiješ aj seba, kvôli svojej hlúposti."

Bethany mala veľmi málo od toho, aby sa udusila. Plakala stále viac a tým sa jej dýchanie ešte zhoršilo.

"No čo je Bethy? Nemáš slov?"

,,Skap, ty sviniar!" Zavrčala z posledných síl Obeť, a potom upadla do bezvedomia.

"Som Prednásledovateľ, Beth."

Ľudia neposlúchali, tak zomreli. Veľa ich už zomrelo, a mohli si za to sami. Poslúchajte svojho pána a budete v bezpečí. Teda, predo mnou nebudete v bezpečí. Nikdy.

":)"

TENTO PRÍBEH JE VYMYSLENÝ!!!

Takže, moja hlava plná ovčieho trusu sa premohla a vymyslela niečo takéto 😃.

Prepáčte za menšie meškanie.

Ďakujem za 400 prečítaní a všetky votes na príbehoch ❤.

Luv ya♥

Chia💙