SOUL MATE [POZASTAVENÉ]

5. DON'T LOOK AT HER

FAITH

Myšlienky sa mi v hlave víria ako hrozivé tornádo, ktoré zničí všetko naokolo čo mu príde do cesty.

A zrazu stretne niekoho, kto všetok ten zmätok v hlave urovná.

Neviem čo sa to so mnou v jeho blízkosti deje, ale cítim ako by nás k sebe niečo ťahalo. Niečo pozitívne. Niečo, čo som ešte nikdy nepocítila za tie roky. Niečo, čo sa dokonca nenachádza ani v knihách o mágii.

Ale všimla som si, že sa presne to isté deje aj s ním. Správa sa ku mne ako by som bola zo skla a posledný živý tvor na tejto zemi. Čo je divné keďže sme sa chceli pred pár minútami navzájom zabiť. Možno bude mať na moje otázky odpovede.

Vždy, keď sa ma dotýka, sa cítim ako v siedmom nebi. V jeho náručí mám pocit bezpečia. Bezpečie, ktoré by som nevymenila za nič iné a ktoré by som v jeho blízkosti cítiť rozhodne nemala. Preboha, veď ma uniesol, ale moje telo by to ako keby neregistrovalo.

Teplé jemné kvapky vody mi stekali po celom tele, ktoré bolo zničené z celého toho všetkého, čo sa tu udialo a sprcha mi len vyhovovala. Rukami som si pretrela oči a hlavou sa oprela o stenu v sprchovacom kúte, ktorá pôsobila stiesnene aj keď by sa tu kľudne vošli ďalšie tri osoby.

Dúfala som, že po teplej sprche tu niekde nájdem nejaké oblečenie, ktoré by mi sadlo. Nemala som tu totiž veľa veci na prezlečenie. Teda,.. nemala som tu skoro žiadne veci. Len mužské veľké trička v ktorých sa cítim ako malé dieťa.

Kvapky vody dopadajúce na zem boli hladké ako hlas anjela.

Myšlienkami som síce bola niekde inde, ale mohla som počuť búchnutie izbových dverí. Bol to asi jeden z bratov, ktorý ma prišiel navštíviť no prišiel v nevhodnú chvíľu.

Vodu som vypla a mierne pootvorila sprchový kút. Pozrela som sa na jednu aj na druhú stranu, ale v kúpeľni našťastie nikto nebol. Tak som mohla opatrne vyliezť a vziať si uterák, ktorý bol zavesený na háčiku ihneď naproti mne.

Uterák som si obopla okolo seba a pridržiavala ho pri prsiach aby mi nespadol. Vlasy som si nechala voľne rozpustené a išla si pre nejaké oblečenie.

Dvere, ktoré viedli do izby som otvorila a namierila si to rovno ku komode kde by malo byť nejaké to voľnejšie tričko.

Ponáhľala som sa, aby ma nikto nemusel vidieť nahú. Zabalenú len do uteráka. No bolo neskoro.

Narazila som do tvrdej hrude a postavy vyššej než som bola ja. Prečo sa to muselo stať práve mne.

„P-prepáč, Alec" so sklonenou hlavou som sa mu ospravedlnila a uterák si pre istotu stlačila v ruke viac.

„Nemusíš sa ospravedlňovať a už vôbec nie hanbiť sa. Nie predo mnou." Mohla som vyčítať, že aj cez ten uterák sa mi pozerá na intímne miesta.

No ja som sa mu za to nemohla pozerať do oči. Bolo by to divné. Ešte by si pomyslel niečo, čo by nemal. Aj keď mal možno pravdu a nemala by som sa hanbiť, keďže ma už asi prezliekal a videl ma nahú, ale vtedy som nebola aspoň pri vedomí. Za čo som bola vďačná.

„Môžeš prosím .. ? " chcela som mu naznačiť, aby sa odstúpil a nemusel na mňa pozerať tým jeho pohľadom.

„Ehm.. jasné. Ja-a len.." v jeho hlase bol nepokoj a mohla som vedieť prečo.

To sa nemôže kontrolovať? Nemusí to až tak preháňať. A prečo tu vlastne je? Mohol počkať kľudne aj za dverami. Chceš ho tu, našepkával mi vnútorný hlas.