SOUL MATE [POZASTAVENÉ]

6. WALK THROUGH THE GARDEN

ALEC

Rýchlo som sa s namáhavým výdychom otočil a odišiel z izby. Môj vlk na mňa vrčal aby som sa otočil a vzal si ju, ale Wyatt mal pravdu. Ešte si ju nemôžem vziať. No tá druhá stránka, tá normálnejšia mi vravela aby som to nezopakoval už ani raz.

Aj keď sa to mojej vlčej stránke nepáči, je dobre že nás Wyatt prerušil, než by sa veci zvrtli ešte viac. Ak by som spravil to po čom môj vlk túži, nedopadlo by to dobre. Označenie si ju pred úplnkom by bolo pre ňu bolestivé.

Bol som tak stratený v myšlienkach, že som si ani neuvedomil ako rýchlo som sa dostal do pracovne, ale zrazu som tam stál s mojim bratom opretým o stôl priamo predo mnou.

Ak mi chce dať môj brat príučku o tom, že by som to nemal robiť tu, ale niekde v lese, tak to dnes asi neznesiem. Viem, že by som nemal byť v blízkosti Faith, ale len keď ju uvidím tak už by som s tým niečo robil. Teda hlavne môj vnútorný vlk by s tým niečo robil. No je náročné držať sa od osoby, ktorá je pre vás anjelom, pokladom, ale zároveň aj spriaznenou dušou.

„Kurva, Alec! Čo si si to myslel?" Prehovoril Wyatt a ja som sa prebudil z ďalších myšlienok zahŕňajúce Faith. No za to, on si nohy preložil v členkoch a trpezlivo čakal na moju odpoveď.

„Nemohol som to ovládať. To môj vlk." Odkašľal som a priznal, že neviem ovládať svoju pomerne najhlavnešiu čásť.

Ruky som si založil na prsia a sklopil zrak k zemi.

Bolo divné ale zároveň aj ťažké rozprávať sa o takých veciach práve s Wyattom.

„No to neznamená, že ju teraz pretiahneš na každom rohu. Je tu, aby nám pomohla s vystopovaním svorky a potom si môže ísť po vlastn-"

Neviem čo sa stalo. Fakt to neviem. Ale ďalšia vec o ktorej viem, je to, že je Wyatt pritlačený na stenu a ja ho držím pod krkom v smrtiacom stisku. Som si stopercentne istý, že ak by bol človek, bolo by už po ňom. Zabi ho. Urazil našu spriaznenú dušu. Zavrčal na mňa môj vlk a ja som mal zrazu obrovskú chuť zabiť svojho brata.

Ani neviem ako som začal spevňovať stisk mojej ruky na jeho hrdle.

Neviem čo to do mňa vošlo, ale jedná moja časť, tú ktorú som asi ani teraz tak poriadne nepoznal, chcela zabiť môjho brata. Iba tak. Bolo to také jednoduché. Kvôli žene, ktorú som spoznal pred viac ako jedným dňom, som bol ochotný zabiť môjho vlastného brata s ktorým som vyrastal celý môj život. Nebolo tam nič na chápanie ale pri tom, mi to dávalo perfektný zmysel. Zabiť niekoho, kto ubližuje Faith. Či už slovne alebo fyzicky.

Môj silný stisk som začal uvoľňovať, keď som si uvedomil, že do miestnosti prišiel Luke s nechápavým a naštvaným výrazom.

V momente sa ocitol pri mne a jeho ruka sa presunula na môj chrbát. Ani som si nevšimol a už som ležal na opačnej strane pracovne. Tak toto prehnal. Toto bude ľutovať. Ako by mu nestačilo, že som tu Alfa ja. Ja som ten, kto tu bude dávať pravidla a bude mať stále hlavné slovo.

Luke bol vždy ten, kto chcel byť kráľom. Presne, ako náš tvrdohlavý otec. Nedá si poradiť a potom si koleduje o veľké problémy.

No práve teraz som myslel len na jeden problém. A ten som bol ja a môj vlk.

Cítil som, ako moje oči začali naberať fialový odtieň a obaja moji bratia sa na mňa pozerajú ako na zjavenie. Nemohol som im práve tu a práve teraz povedať, že Faith je moja spriaznená duša, ale inak to asi nešlo. Ak by sa to dozvedel niekto iný okrem mojich bratov, tak Faith by bola v nebezpečenstve.