SOUL MATE [POZASTAVENÉ]

2. NO PLACE LIKE HOME

Chytil mi obe ruky a dal mi ich za chrbát. jeho silný stisk mi bránil pohnúť sa z miesta. Za každým mojim pohybom som pocítila bolesť.
Stala som tam nehybne, pozerajúc do oči ich pána. Potom si pamätám len pichľavú bolesť v krku a posledné čo som videla bol pohľad do smaragdovo-zelených oči patriacim akoby diablovy.

ONE DAY LATER.

„Už je v bezvedomí dlho. Nemali sme jej dávať tak silnú látku .. "
„Pochop, že by sme ju nezvládli. Je príliš silná."
„Stačilo, aby si ju udrel do hlavy."
„Nechceli sme ju predsa mŕtvu."

Z bezvedomia ma prebudili šepkajúce hlboké mužské hlasy v miestnosti. Chlad a vlhčina postačovali na to, aby som otvorila oči. Moje telo bolo enormne oslabené na to, aby som sa dokázala postaviť na rovné nohy. Chlad a zimomriavky na mojom tele, vo mne vyvolávali pobúrenie. Jemne pootvorenými očami som mohla vidieť obrysy dvoch vysokých a svalnatých postáv, ktoré stali neďaleko mňa. Moja poloha, v ktorej som sa momentálne nachádzala, nebola dvakrát príjemná. Rukami som chcela nájsť užitočný bod, o ktorý by som sa mohla zaprieť. No nedarilo sa.

Po márnom snažení, som to vzdala. Došlo mi, že moje ruky sa nachádzajú nad mojou hlavou. Podľa hmatu som usúdila, že to budú reťaze, ktoré ma tam držia. Čo to má znamenať? A ako som sa sem dostala?

Od paniky a hnevu, ktorý vo mne v tej chvíli nastal, som sa začala mrviť a pohadzovať s rukami zo strany na stranu.
Prisilne búchanie reťazi o stenu, dbalo na veľký treskot v celej miestnosti.
Aj keď mi to bolo asi na nič a robila som len zbytočný rozruch, no nevzdala som to a pokračovala ďalej.

„Ale ale, Šípková Ruženka sa nám zobudila." Prehovoril jeden z mužov, na ktorého som veľmi nevidela, pretože pred očami som mala hmlisto, ale podľa jeho hlasu, som vedela, že to bol presne ten muž zo včerajška. Ich Alfa.

„Čo odo mňa chcete?" Zamrnčala som.
Od únavy a nadmerne oslabeného tela, som si nemohla dovoliť použiť mágiu, ktorá by ma odtiaľto dostala preč.

„Potrebujeme, aby si s nami spolupracovala a možno ťa potom necháme nažive." Krutý, otravný a povýšenecky hlas znova zareagoval. Ako ma sem vôbec dostali, dopekla! To by ma zaujímalo viac, ako nejaká spolupráca so zvieratami.

„Čo ťa núti myslieť si, že by som vám bola ochotná pomôcť, potom čo ste ma uniesli?" Povedala som aj ja povýšeneckým hlasom.

„Kľud, deti, kľud. Hlavne zachovajte kľud." Ozval sa ten druhý, ktorý bol na opačnom konci miestnosti a nevyžiaroval z neho taký kreténizmus. Podľa toho, že je stále nažive, po tých slovách, ktoré povedal svojmu alfovi, usudzujem, že to bude buď beta alebo niekto "blízky jeho srdcu", ale keďže sa tak podobali, tak to sú pravdepodobne bratia. Aj keď dosť pochybujem že ten debil má nejaké srdce, aj keď ide o jeho brata.

„Wyatt, ty mlč! A prestaň dookola opakovať slovo kľud. Irituje ma to.
A ty nám pomôžeš! Či sa ti to páči alebo nie!" Povedal uštipačným hlasom ich alfa.

„Dnes ma všetci len seriete!" Dopovedal naštvaným hlasom.

Zrak sa mi už pomerne vyjasnil a tak som skoro všetko videla ostrejšie a to vrátane tých dvoch celkom príťažlivých chlapov, ktorí ma uniesli.

Kebyže ma neuniesol a nesprával sa ako idiot prvej triedy, možno by som s ním aj súcitila.

„Hlavne zachovajme všetci-"

„Kurva, povedz kľud a moja noha skončí v tvojom zadku!" Prerušil Wyatta ten magor. Asi by som ho mala oslovovať alfa, keďže neviem jeho meno, ale keď nadávky k nemu tak pasujú!