Až pokým nezhasne posledná hviezda [A/B/O]

Prolog

Za dva dni mala začať škola a Henryho nádej, že si nájde svoju alfu mizla. Takmer všetci jeho rovesníci mali svoju alfu, len on ostal ako vždy sám. Pomaly si pretrel svoje smutné očká drobnou rúčkou a rozospato sa rozhliadal po izbe. Izba bola rovnako biela ako aj sterilná, čo iné sa dalo očakávať od nemocničnej izby, no nie ? Hadičky, ktoré mu dávali živiny a lieky pôsobili spolu s jeho bledým vzhľadom depresívne. Henry bol slabý, či už ako jedna z mnoha omieg alebo ako jednoducho Henry. Choroby ho sprevádzali už od mala a úrazy ho tiež neobchádzali. Po niekoľkých minútach čo sa Henrymu zdali ako sekundy sa v dverách zjavila drobná sestrička s liekmi. „Ránko Henry, ako si sa vyspal ?" Energická, sympatická blondínka pristúpila k Henrymu a začala s kontrolou. Henrymu sa na tvári mihol krehký úsmev a hlasom rovnako krehkým ako bol on sám prehovoril. „Ako vždy Ray, ale Phill mi dal lieky tak sa to dalo." Ray sa usmiala a jemne ho pohladkala po vláskoch. „To je dobre Henry, výsledky sú lepšie ale predpokladám, že sa tu ešte zopár dní zdržíš. Za hodinku príde Phill a ten ti povie viac, dobre ?" Iba prikývol a znovu sa zahrabal do perín znovu zaspávajúc.

Prebudili ho neznáme hlasy zmiešané s hlasom doktora Philla. Henry otvoril svoje unavené očká a pozrel sa odkiaľ idú neznáme hlasy. Na vedľajšej posteli, ktorá bola doteraz prázdna, ležal celkom vysoký chlapec, podľa pachu beta, zatiaľ čo sa okolo neho zhromaždilo snáď celé jeho príbuzenstvo. Keď si doktor Phill všimol, že už nespí, začal k nemu hovoriť. „Prepáč ak sme ťa zobudili, v každom prípade by som ťa teraz rád zobral na zopár vyšetrení, zvládneš to alebo ti pristavím vozík ?" Žiaľ, v okamihu ako Phill prehovoril na Henryho sa naňho obrátila pozornosť všetkých prítomných, čo drobnej omege bolo nepríjemné. Zamrvil sa v snahe zbaviť sa zvedavých pohľadov a koktavo prehovoril. „Zvlá-zvlá-zvládnem t-to s-sám." Henry by to aj sám zvládol ale na infúzie si netrúfol, už pripravený postaviť sa čakal kým mu Phill nepomôže s hadičkami.

Henry sa snažil zo všetkých síl udržať na nohách a neprejaviť ďalšiu vadu. Myslel si, že je neviditeľný tak ako vždy ale jeho nový spolubývajúci ho pozorne sledoval. Jeho pohľad si všimol doktor Phill a s povzdychom odišiel z miestnosti. Po chvíli sa avšak vrátil s kolieskovým vozíkom, v momente ako si ho Henry všimol sa mu v očkách objavili slzy. Nechcel, ale pripadal si neschopný všetkého. Nemohol si užívať život ako jeho rovesníci, chodiť na prechádzky so svojou alfou, ktorú nemal, nemohol sa už ani udržať na nohách, čo ho dorážalo. V tom momente to Henry vzdal, doktor Phill mu pomohol na vozík a zamieril s ním na vyšetrenia.

Po niekoľkých hodinách bol Henry unavený na umretie, ledva klipkal očami a zíval ako zmyslov zbavený. A v momente, ako sa jeho drobné telíčko dotklo nemocničnej postele, upadol do bezsenného spánku.

Uprostred noci avšak nastali komplikácie, drobnej omege sa výrazne pohoršilo a tak ho museli previesť na sál. Henry nevnímal čo sa deje, na to bol až príliš mimo. Keď sa blížili návštevné hodiny, drobná omega bola prevezená na svoju izbu spolu s prístrojmi, ktoré zaňho dýchali. Napriek tomu, že bol Henry napojený na milión prístrojov, bol stále nádherný. Bol ako snehová vločka, krásny a krehký zároveň, pri pohľade naň ste si mysleli, že sa môže rozbiť aj pri najmenšom pohybe. Jeho spolubývajúci si to teda rozhodne myslel, bál sa, že umrie zatiaľ čo bude sám v jeho prítomnosti.

Henryho spolubývajúci sa volal Sam, v nemocnici bol vďaka nehode. Opitý totiž nabúral do stromu, vyviazol celkom zdravý. Slabý otras mozgu a naštiepené tri rebrá. Odreniny a pohmoždeniny boli samozrejmosťou. Sama prebral z pozorovania drobnej omegy až hlasný príchod jeho najlepšieho kamaráta. Adonis bol typická alfa, arogantný, silný, výbušný, premenlivý, sebecký aspoň ak sa jednalo o jeho omegu. Zatiaľ nemal svojho mate, ale v okamihu ako vošiel do izby kde sa nachádzal jeho najlepší kamarát mu do nosa vrazila dokonalá vôňa, ktorej majiteľ sa stal zmyslom Adonisovho života.