Až pokým nezhasne posledná hviezda [A/B/O]

1.

Adonis svoje bĺčiace oči upriamil k drobnej omege, ktorá bola napriek svojmu stavu to najkrajšie, čo kedy v živote videl. Voňal ako nebo, jeho vôňa mu pripadala nadpozemsky dokonalá. Svoj pohľad nespustil z drobnej omegy ani keď bol pri svojom kamarátovi. Ten mal na tvári údiv, ešte nikdy nevidel svojho kamaráta sa na niekoho takto pozerať. Bolo mu jasne, že si Adonis konečne našiel svoju spriaznenú dušu. No aj napriek tomu s veľkým sebazaprením kráčal za svojim kamarátom a nie bližšie k omege. Ten sa na neho stále s údivom pozeral. „Zo všetkých omieg na svete si ty musíš vybrať práve túto." Samov hlas prerušil jeho neustále zízanie na Henryho.

Adonis nechápal význam jeho slov a tak vyslovil otázku, ktorá ho ťažila. „Prečo ? Čo je s ním?" Sam si povzdychol a svoj pohľad upriamil na Henryho. Jeho drobné telíčko sa strácalo na nemocničnej posteli. „Je chorý," Adonis sa zamračil „vylieči sa." „Nie, ty to nechápeš, on sa nevylieči." Sam vyslovil po chvíli a v momente to oľutoval, bolesť zračiaca sa v jeho tvári ho ničila. Nikdy nevidel svojho kamaráta takého zroneného, mal šťastie v nešťastí. Aby odviedol tému od chorej omegy, ktorá sa nachádzala kúsok od nich, začal hovoriť o úplných blbostiach. Adonis mu bol veľmi vďačný a tak ho pozorne počúval aj napriek obrovskému nutkaniu sa stále pozerať na jeho omegu.

Henry nemal ani potuchy o tom čo sa mu stalo, nie teraz, očká ho zaboleli pod náporom ostrého nemocničného svetla. Drobnou rukou si pretrel svoje očká a po chvíli mu udrela do nosa tá najkrajšia vôňa. Zreničky sa mu rozšírili, a tak začal hľadať zdroj tej omamnej vône. Jeho pohľad sa stretol s tými najtmavšími a zároveň aj tými najkrajšími očami, ktoré kedy videl. Jeho dych sa zrýchlil a srdce sa mu rozbúchalo nezvratnou rýchlosťou. Nedúfal že niekedy stretne svoju spriaznenú dušu a teraz ? Teraz ju mal priamo pred očami, nemohol uveriť ako mohol niekto ako on mať niekoho ako je chlapec s tmavými očami.

Z počúvania jeho kamaráta ho vytrhol zvuk pohybu. Keď našiel zdroj zvuku, stratil slová. Nebo, to slovo mu prišlo na jazyk hneď ako zbadal farbu oči svojho mate. Všimol si ako sa mu zrýchlil dych a ako očervenel, bol by prisahal, že v živote nevidel nič krajšie. Dokonalé modre očká na bezchybnej tvári, drobný nos a plné ružové pery. Všimol si aj pehy, ktoré mal na teraz ružových líčkach a jednu výraznejšiu pod pravým okom. Do modrých očiek mu padol pramienok vlasov vo farbe tekutého zlata. Vyzeral ako anjelik, a Adonis vedel, že bude iba jeho.

„Ty ma vôbec nepočúvaš!" Samov hlas vyhnal oboch chlapcov z pozorovania. Adonis naštvane zavŕčal, že musel svoj pohľad odtrhnúť od toho Henryho.
V momente ako sa Samov hlas rozľahlo izbou sa Henry vystrašil, preľaknuto ho miklo a svoj pohľad presunul z dokonalej alfy pred sebou na svoje rúčky. Henry sa snažil nepozerať na alfu a tak aspoň potichu nasával jeho vôňu, ktorá ho upokojovala. Kombinácia vône jeho mate a teplých perin, v ktorých ležal spôsobilo to, že drobná omega upadla do sladkého spánku. Alfa si všímala každú reakciu jeho omegy aj napriek tomu, že to voči bete vedľa neho bolo nefér.
O niekoľko hodín musela ísť alfa preč z nemocničnej izby. Bol nespokojný a dával to najavo svojim správaním. Vrčal na každého kto sa priblížil k bete a jeho drobnej omege.

Keď alfu vyviedli z nemocnice násilím drobná omega bola prevezená na rôzne testy. Z jedného konca nemocnice na druhý iba kvôli ďalším testom. Tak ako po každých testoch bola omega unavená na zbláznenie.
„Budem niekedy zdravý ?" Henryho otázka doktora zarazila, pozrel sa na drobnú omegu na vozíku a v momente ako sa mu pozrel do oči mu ho prišlo ľúto. „Vieš, kompletne zdravý nebudeš nikdy. Následky si ponesieš so sebou po zvyšok života."