úvahy spod plánky

vypísané pero

raz mi povedal: ,,Karolínka, kto by už len teba nechal napospas tomuto krutému svetu?"

,,Dúfam, že nie ty, Adam," odpovedala som.
onedlho potom dopísal svoj odkaz. bol to koniec. možno by ešte mohol pokračovať, ale jeho pero sa vypísalo. zdalo sa mi, že ho jednoducho odhodil a o dva dni už písal novým. to nové bolo krásne, písalo tenko, povedali by ste, že má namiesto kovového hrotu tenučký vlas. kĺzalo sa po papieri ako korčule po ľade a k tomu bolo úžasné i na zovňajšok, jeho driek zapadol do rúk píšuceho naprosto dokonale.

ako som mohla dopustiť, že sa zo mňa stalo guličkové pero, akými píšu všetci? kedysi som bola nekonečná, stačila trocha atramentu a všetko sa vrátilo do starých koľají. ale trpezlivosť nie je večná. pre každého je jej kúsok, no ona sa raz minie ako náplň pera. jednoducho sme vyčerpali svoj limit, niekedy v tej najdôležitejšej chvíli.

bolela ma myseľ a srdce stonásobne. čo som spravila zle, že po zdanlivo nekonečných vzájomných chvíľach si nedokážeme ani len do očí hľadieť? čo keby sme si vypísané perá odložili kvôli spomienkam? asi sa nedá zabudnúť, napriek tomu naša pamäť chradne a časom zostane len prítomnosť a minulosť sa vznáša ako hmla, taká ťažká.

keď som si upratovala peračník, nenašla som žiadne perá, okrem jedného jediného. písala som ním dlho, stále by som bola, keby neprestalo spolupracovať. keď som ho namáčala do atramentu, zašipinila som si prsty. keď sa dotklo papiera, spravilo obrovskú machuľu, ktorá sa pomaly vpíjala do ostatných papierov. narobilo mi viac škody ako osohu.

stále som ním skúšala písať, neviem dokedy by som mala chuť pokúšať sa o to zas a zas.

dnes však moje prsty zostali čisté a atrament mi nezničil zošit. začalo písať prenádherne, také čisté línie nezanechávalo nikdy predtým. akoby sa mi chcelo ospravedlniť.

odrazu som sa necítila ako zahodené guličkové pero. už som bola to pero, ktoré bolo treba namočiť.

práve čakám. viem, čo príde. tu pod plánkou, v príjemnom tieni mi vietor šteklí líca neuveriteľne príjemne. vyzerám vysokú postavu v košeli s tmavými vlasmi.

,,odpusť mi Karolínka, za také hlúpe otázky." ja sa už predsa nehnevám. bol si si kúpiť atrament, zistil si, ako rýchlo sa guličkové perá zunujú, nemám pravdu?

,,kým budeme písať náš príbeh spoločne, hoci aj s prestávkami, kedy sa trpezlivosť nadobro minie, nebudem už nikdy smutná."

***

привет!

rozhodla som sa pre knihu plnú úvah. máme tu síce hlavnú postavu, ale nejde mi ani tak o príbeh, ako o tie úvahy :)

pieseň v médiach je od mxmtoon a nesie názov cliché. dobre sa pri tejto piesni a vlastne pri všetkých výtvoroch mxmtoon zaspáva, odporúčam.

môžete mi do komentárov napísať, čo si o vypísaných perách myslíte, veľmi by ma váš názor zaujímal :)

papaa

Terezinka