úvahy spod plánky

kyslé ovocie

prosím, odpovedz. vieš, čo ješ? a nepretvaruješ sa?

áno, keď zješ kopček dlhozrnnej lepkavej ryže, vieš, že si zjedol kopček dlhozrnnej lepkavej ryže. ale prečo bola lepkavá? nebolo to v pláne, zhoršilo to jej kvalitu a ešte sa ti aj nalepila na zub múdrosti. a na obale vyzerala priam dokonalo.

okrem maličkého sklamania so sebou niesol tento kopček dlhozrnnej lepkavej ryže takmer nepatrnú čiastku lží. predsalen, ty si tú ryžu uvaril tak, že je teraz lepkavá. povieš si: ,,ja somár." ale ryža na obale je viacmenej výplod modernej doby. do-ko-na-lá.

slivky zo stromu, pod ktorým rozmýšľam chutia divej zvery, ktorá nám tu zanecháva svoje autogramy v blate. ale ja ich rozhodne nejem. sú tak kyslé. nemajú ani obal, kde by mohli byť väčšie, farebnejšie a šťavnatejšie. oni už proste také sú. kedysi vraj boli výborné. plánka je už stará, plody zostávajú scvrknuté a nezafarbia sa na modro.

o citróne vedia všetci, že je kyslý. vždy bol kyslý. a trnky sú trpké, to sa nezmení. zázvor, alebo ďumbier, štípe na jazyku. túto chuť vyhľadávame. netúžime po sladkom citróne. tak prečo chceš, aby som bola veselá zakaždým, čo ma stretneš? musím mať nejakú vlastnosť, napríklad vážnosť. často počujem, že som až príliš vážna. Adam mi to hovorí tiež, ale on sa ma potom snaží rozosmiať. a nezaťažuje moju už teraz ťažkú hlavu ťažkosťami, aké šíria ľahké mysle jednoduchých ľudí.

keď sa ma opýtaš, či som vždy taká vážna, poviem ti, že hej. aj keď nie som vždy, ale túto svoju stránku si úpenlivo strážim. keby o nej vedeli všetci, už by som si nemohla dovoliť pôsobiť chladne a mať tak pokoj pod plánkou. klamem aj ja, ako ryža na obale. nie som dokonalá ľadová kráľovná, niekedy sa aj usmievam a niekedy aj plačem. prepáč za túto jemnú lož. mohol by si si ju natrieť na chlieb a chutila by skoro ako maslo, neotrávil by si sa.

starká mi hovorí, že zamračené dievča žiadny chlapec nechce. ale prinajmenšom jeden, ktorého som zaujala sa na tomto svete nachádza. a toho zaujalo i zamračené dievča, ktoré mu preto začalo dôverovať a tak mu dovolilo uzrieť i krehké dievča s neistým úsmevom a iskričkami v očiach.

,,už som sa začal báť, že si stroj," povedal mi potom.

,,bolo by to jednoduchšie. ale radosť je síce krásna, ale jednoduchá určite nie. a tak by som ako stroj nemohla byť šťastná, i keď to odo mňa nik neočakáva," odvetila som a vrátila sa ku svojmu zamyslenému strohému postoju.

***

Привет!

nuž, nedávno som na ZUŠ-ke dostala otázku 'to si vždy taká vážna?' a ja že 'hej'. potom som sa pýtala ešte jednoho slniečka a dozvedela som sa, že aj podľa neho som vážna.

celkom ma to prekvapilo, lebo ja si vôbec vážna neprídem. zdám sa vám vážna? ak áno, tak sa moc ospravedlňujem pre prípad, že pôsobím chladne.

v médiach je pieseň I wanna be your girlfriend a dala som ju tam len preto, že sa mi hrozne fajne počúva.

papaa

Terezinka