Priateľu drahý, čo to s tebou je?
Keď neodpovedáš cítim sa zle.
Myslím, že máš ma na svedomí
nerob toto prosím nie.
Popletenú hlavu z teba mám
krúti sa mi a nechce prestať
robíš to snáď naschvál?
Verím, že je to už len samotným tvojím bytím.
Prečo existuje niekto ako ty?
Tak bezohľadný a pritom milujúci človek.
Nemožno v riadkoch vyjadriť tie pocity,
sama sa v nich strácam,
treba mi asi viaceré kompasy
na zorientovanie sa hádam.
Povedz už niečo, ozvi sa
zbytočná až neviditeľná pripadám si
aspoň povedz ak už otravujem ťa
aby ťarcha zo mňa opadla
a ty dal tak najavo svoj nezáujem
radšej tak ako naďalej raňiť ma.
Priala by som si nahliadnuť do teba
aký človek si a či skutočne poznám ťa.
Či za maskou skrývaš sa a odhalím pravého človeka
ťažko len spoznať ťa ak neozývam sa ani ja.
Už kontrolu nad pocitmi pomaly strácam
premáhajú ma a smejú sa do krásna.
Už naozaj neviem čo sama cítim
či to láska, či iba hlúposť láka ma.
Labyrintu som už prepadla,
hľadám ako dostať sa z neho.
Existuje snáď pri mne cesta?
Keď ledva slovami zabáram sa do konverzácie.
Nedokážem skutočne plne byť k tebe úprimná.
