" Bože keď nevieš ani počítať tak tu nepracuj! Ko Y/n! " Vysoká prefarbená blondýna stála predomnou so založenými rukami a otráveným výrazom
" P-pardon mám di-dizlexiu " Nervózne som zo seba vypľula zatiaľ čo som sa snažila s roztrasenými rukami snažila rozšifrovať pokladňu.
Toto už bude tretia brigáda tento mesiac a nemôžem riskovať že o ňu prídem už hneď v prvý deň.
" Slečinka mne je jedno čo máš a čo nemáš! Na čo máš potom tie okuliare ? "
" T-to je kôli mojej krátkozrakosti... Okuliare dizlexiu ne- " jej ruka pristála v mojich vlasoch keď mi dala pohlavok pričom zhodila okuliare z môjho nosa. Pritom ako som si chcela čupnúť a zdvihnúť svoje okuliare sa mi podarilo si tresnúť čelo o linku.
Keď som sa zdvihla s prasktnutými okuliarmi na nose začala som panikáriť. Celý obchod sa na mňa díval.
Bože môj...
Rukou som nahmatala malu retiazku čo som mala na krku a pevne som stisla malý zlatý krížik od ocka a zhlboka som sa nadýchla pri snahe sa trochu ukľudniť.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
" To nemyslíš vážne?! " Prudký hlas mojej mamy ma donútil odsunúť sluchátko od svojho líca.
Obzrela som sa okolo seba... verila som že jej hlas počuli aj ľudia cez zarosené okná telefónnej búdky v ktorej som práve stála.Nervózne som si kábel obmotávala okolo prstvo zatiaľ čo som si hryzla do pery.
" J-ja... Nebola to moja vina.. Ma-mami..." Snažila som sa prerušiť jej monológ ale márne.
" AH kašli na to! Po ceste domov prosím ťa kúp pečivo. "
" A za čo- Mami? M-mamiii ? Mami! " Predtým ako som jej stihla povedať že nemám pri sebe peniaze zložila.
Ahh už vidím jej pohľad
NEOPOVAŽ SA PRÍSŤ DOMOV BEZ TOHO PEČIVA!
brrr... celú ma ztriaslo a zimomriavky mi prešli po celom tele. Na šťastie som mala trik v rukáve!
Prešla som sa na námestie Seoulu a keď som našla správne miesto pri ceste som vedľa seba zložila svoju tašku a vybrala som z nej svoje malé ukulele. Ešte predtým ako som začala hrať sa okolo mňa začal tvoriť zástup ľudí. Zložila som svoj klobúk a položila som ho pred seba.
S úsmevom na tvári som sa poklonila všetkým a tým som si získala applaus. Napravila som si prasknuté okuliare a trochu som si naladila struny. A potom som začala hrať a spievať
