( Meno Jae sa zle skloňuje a preto ho v tejto fanfikcii skloňovať ani nebudem,dúfam že to chápete . Prosím pokračujte v čítaní...)
Cesta v autobuse bola tichá aj napriek tomu že autobus bol plný ľudí a šumu medzi mnou a Jae bolo ticho. Obaja sme mali v uchu jedno sluchátko ktoré bolo vpichnuté v Jae mobile. Púšťal jemné akustické piesne ktoré ma ukľudnili. Bola som sklamaná, takto to dneska dopadnúť nemalo...
Jae vedľa mňa sedel a rozmýšľal nad tým ako môže zmeniť tému, bolo to dosť ťažké keďže ani nevedel aká to je téma. Otočil sa na mňa a snažil sa na mne nájsť niečo čo by mohlo rozprúdiť konverzáciu
" Som nevedel že máš priateľa..." Potichu dodal na čo som sa ja rýchlo otočila k nemu
" J-ja priateľa nemám. " Rýchlo som dodala aby nedošlo k nedorozumeniu. Jae sa mi veľmi páči a posledné čo chcem je aby si myslel že už niekoho mám.
" Tak potom- " Nedokončil vetu a prstom ukázal na môj krk.
Opäť mi stiahlo hrdlo. Opäť som sa cítila akoby som sa topila.
" Um.. to... spadla som! " Vypľula som zo seba a Jae trochu podskočil.
Celý autobus sa teraz díval na mňa. Asi by som si mala viac kontrolovať hlasitosť svojho hlasu. Dala som si mentálnu facku a otočila som sa na okno.
" A ty niekoho máš ? " Potichu som sa opýtala
" Mal som..."
Znova som sa naň otočila a vyplieštila som naň oči
" Fakt ? Čo sa stalo ? Ak sa môžem spýtať.." Nervózne som zasa stíšila svoj hlas.
Jae sa chvíľu prehrabával vo svojich vlasoch.
" Nič.. len som zistil že vzťahy na diaľku nefungujú.. to je všetko." Usmial sa na mňa a potom presunul zrak ku oknu
" Už tu skoro sme.. " Vybral mi sluchátko z ucha a postavil sa zatiaľ čo druhou rukou sa snažil spraviť cestu v preplnenom autobuse.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Po trápnej rozlúčke s Jae som sa odpratala do svojej triedy. Avšak som nechcela aby sa mi ostatný kôli mojim okuliarom smiali som si ich musela dať aby som vôbec na hodine niečo videla.
" Dobre študenti počúvajte.. Dnes sa k nám pridá nový študent... Jung Hoseok " Môj profesor hrdo stál vedľa krásneho chlapa kôli ktorému si dievčatá vo vedľajšej lavici začali šepkať ako šialené fanúšičky
Otrávene som prehodila očami. Prečo sa riaditeľ nespýtal jednej z týchto sliepok ? Prečo mňa ? Ony by boli len radi keby mali na starosti toho... toho...grr...
" Môžem si prisadnúť ? "
nepozrela som hore. Veľmi dobre som vedela kto si chce ku mne prisadnúť. Bez toho aby som niečo povedala som si chytila spodok stoličky a spolu s ňou som sa odsunula bližšie k oknu. Oprela som si lakeť na lavicu a do dlane som si vložila bradu bez toho aby som sa naň vôbec pozrela.
