Pomaly som prechádzala po chodbe s hlavou dole a očami prilepenými na mojich nohách ktoré boli rozostrené. Radšej som si dala dole okuliare aby si zo mňa nikto kôli nim neuťahoval. A zatiaľ mi to šlo, až na to že som do všetkého vrážala. Ako som kráčala som si všimla že priamo predo mnou bol ďalší pár nôh. Posunula som sa viac na bok ale pár nôh sa tiež posunul. Skúsila som to ešte raz a opäť sa nohy predo nou presunuli tak aby boli v mojej ceste. Odlepila som oči od zeme a nahnevane som pozrela na vysokú škvrnu predo mnou.
" Dívaj sa kam ideš..." Prehovoril na mňa s výsmešným tónom a obišiel ma tak že do mňa vrazil svojim ramenom, stratila som rovnováhu a udrela som si chrbát o skrinku do ktorých ma vrazil.
Ten parchant má šťastie že neviem ako vyzerá...
Po tomto incidente sa toho moc potom neudialo, bola som na prednáškach a nič také neobvyklé sa nestalo. Zopár nehod sa mi stalo počas hodiny ale boli to len maličkosti. Párkrát mi spadol batoh, vyliala som vodu na stôl. Tieto nehody boli pre mňa už normálnou každodennou záležitosťou.
" Slečna Ko ? " Po zaznení hlasu zástupkine riaditeľa sa pohľady celej triedy zamerali na mne.
Ja som len ako nechápavé šteňa pozerala okolo a dúfala som že tým nemyslí mňa.
" Pán Riaditeľ sa s vami potrebuje porozprávať. Môžte ? " Odstúpila od dverí a čakala kým za ňou prídem. Skvelé... prvý deň na novej škole a už ma volajú do riaditeľne. Postavila som sa a za chichotu celej triedy som odišla.
Keď som došla do riaditeľne tak ma tam nečakal sám. Na stoličke pred jeho stolom sedel chalan, typujem v mojom veku. Keď sa na mňa otočil pozrel sa na mňa a zdvihol na mňa obočie a jeho oči prebehli po celom mojom tele. Pod jeho očami som sa cítila byť tak malá a bezmocná. Bolo to akoby som bola pod nejakým zaklínadlom. Díval sa na mňa s úsmevom na tvári a keď riaditeľ prehovoril rýchlo sa otočil dopredu.
" Umm... Vaše okuliare..." Potichu si zamrmlal a snažil sa na mne nesmiať " ahem... Ko Y/n toto je Jung Hoseok... náš nový študent, bude chodiť na ten istý odbor ako ty a tak mi napadlo že by si ho mohla trochu previesť po kampuse. "
" Pán riaditeľ ale aj ja som tu dnes prvý krát..." Povedala som potichy aby som ho nejako neurazila ale keď som si všimla zmenu v jeho výraze tak som vedela že mi to moc nevyšlo.
" Takto... ty si už bola na zápise a na rôznych stretnutiach, uvítacej ceremónii a aj na párty pre prvákov. Len chcem aby tuto Hoseok zapadol. Nechcem aby teraz prišiel do triedy a s nikým sa nebavil. "
Prikývla som hlavou a presunula som zrak na svoje nohy.
" Takže slečna Ko oficiálne máte Hoseoka na starosti dovidenia "
"Ale pán ria- "
" DOVIDENIA..."
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
