Lucky Unlucky Jhope X Reader

Pusa na dobrú noc

Slnko pomaly zapadávalo za horizont a svet pripravoval na spánok. Na oblohe bola obrovská škála oranžových rúžových a žltých farieb ktorá spolu utvárala umelecké dielo. Ja a Jae sme pomaly kráčali po ulici v tichosti zatiaľ čo sme obaja sledovali oblohu

" Moja mama raz povedala že vždy keď umelec umrie tak mu boh dovolí namaľovať oblohu pri západe slnka..." Vzdýchla som sa a do dlane som zobrala retiazku na mojom krku. " Ale to bolo dávno... " Dodala som a Jae sa na mňa smutne pozrel zrak mu prešiel na naše nohy a sledoval ako potichu kráčame v rovnakom tempe. Potom zdvihol obočie a napravil si hlasivky

" Nemôžem sa dočkať..." Začal čím presunul moju pozornosť z oblohy na neho " Nakreslím kopu penisov ~ "

Obaja sme sa zastavili a po krátkom očnom kontakte sme sa začali smiať. Jae vždy vedel ako uľahčiť náladu. Potom bola naša prechádzka naďalej pokojná a veľmi príjemná. Keď sme došli k starej dobrej autobusovej zastávke sme sa obaja zastavili. Chvíľu sme stáli v tichu no potom som povedala

" Dobre Jae .. ja už musím ísť domov. " Prstom som ukázala na cestu ku mne domov

" Odprevadím ťa ? " Spýtal sa v snahe zahrať sa na gentlemana ale obaja sme vedeli že sa mu nechce ťahať so mnou opačnou stranou od domu jeho babky ku ktorej musel ísť spať. Ja som to chápala. Už je neskoro a načo by sa musel ťahať za mnou. Ja to mám desať minút od domu zaťiaľ čo on to ma peknú pol hodinu. 

" V pohode nemusíš.." Zamávala som naň a predtým ako by sa mohla atmosféra medzi nami zmeniť na trápne neríjemné ticho som sa otočila a začala kráčať domov. Ešte som na sebe cítila jeho pohľad dokým som nezabočila za rohom.

Ruku som si okamžite položila na hrudník kde mi moje šialené srdce búšilo ako šialené. Čupla som si a chytila som si do dlaní tvár ktorá bola tiež celá červená.

Skoro.. skoro sme sa... GAagaahhhhh!

V tom som počula niečo nezvyčajné.. akoby... lopatu ? a ..mužské vzdychy ? Postavila som sa a pozrela som sa smerom odkial zvuk prichádzal. Detské ihrisko ? Zaborila som ruku do svojej kabelky a vybrala som z nej slzný sprej. Pomaly krok za krokom som kráčala k detskému ihrisku zatiaľ čo sa vzdychy a iné zvuky približovali. Schovala som sa za strom a snažila som sa ukľudniť

Čo to robíš?! Si hlúpa!? Presne takto ľudia v hororových filmoch umierajú!

Pevne som držala svoju retiazku zaťiaľ čo v druhej ruke som hmliaždila slzák. Pomaly.. a tým pomaly myslím veľmi pomaly som sa vykukla spoza stromu a to čo som videla ma zarazilo 

" ČO TU DO PEKLA ROBÍŠ ?! " Vyskočila som spoza stromu a s hnevom som pricupitala k Hoseokovi ktorý uprostred ihriska kopal jamu. Jeho pohľad bol prázdny a pokračoval v kopaní akoby si ma ani nevšimol

" Zakopávam sa..." Potichu zamrmlal 

" Nemôžeš sa tu len tak zakopať čo to trepeš?! " Chmatla som lopatu a schovala som ju za seba

" Mám ťa na starosti takže ak niečo spravíš z časti to bude aj na mne! Teraz sa odtialto odprac a bež domov! " Prstom som ukázala na bránku od ihriska zatiaľ čo som nohou dupala

Hoseok však stále mal prázdny pohľad. Stál tam zamrznutý ako socha zatiaľ čo si pre seba mrmlal

" ladnička... ladnička... prečo.. prečo prave ladnička..." Rukou si frustrovane prehrabol vlasy

" Ladnička ? " Nechápavo som po ňom zopakovala na čo on sa na mňa pozrel ako srnka na ceste.

" T-teda... " Zakoktal sa a čupol si. Do ruky chytil patyk a začal ním šťuchať do jamy ktorú práve vykopal