You make me strong

Kapitola.2

,, Amandaaaa!"-Tento výkrik ma prebudil z mojich myšlienok. Pozrela som von oknom, ktoré bolo natočené smerom do Central Parku.Na chodníku som uvidela stáť moju bývalú BFF Amandu. Keď som ju opäť videla znovu ma zabolelo pri srdci.Nebavili sme sa asi uz 2 týždne, vlastne pohádali sme sa kvôli úplnej blbosti. Totiž Laila,Amandina nová BFF nahovorila Amandu aby išla na jednú party v niakom klube . Amanda tam veľmi chcela ísť a poprosila aj mňa aby som tam išla s ňou, ale ja som nechcela.Ani by sa nebolo nič stalo keby Laila nenatrepala Amande , že som tam nešla kvôli tomu , lebo som bola vonku s Jackom, chalanom ktorý sa veľmi páčil Amande . Lenže ja som s ním nikde nebola! Bola som doma a to som aj Amande povedala. Ale Laila musela Jackovi asi niečo sľúbiť, lebo on povedal že so mnou bol, dokonca že sme boli spolu v parku a že. ...........ani neviem ako ho to mohlo napadnúť. ........že sa so mnou  aj vyspal(!!!!!). Amanda sa potom to na mňa strašne nahnevala a ,no odvtedy som pre ňu ako duch.Teda vlastne ona ani nevie, že už naveky aj budem.

Ako som na ňu pozerala, všetko toto sa mi vybavovalo v hlave. Amanda stále stála na chodníku a na niekoho čakala.Pozerala som na ňu a stále si to celé premietala v hlave. Keď som zrazu uvidela ako sa k nej blíži Laila. Zamračila som sa.,, A kto iný by tam mal byť?" ozval sa vo mne akýsi hlas. Odvrátila som späť do mojej izby.Vtom sa ale ozvala moja mama:,,Nechceš ísť za ňou?" Pozrela som na ňu  a povedala:,,Za Amandou? Vieš mi už nie sme kamarátky." Ona sa len usmiala a mykla hlavou smerom na Amandu. Pozrela som dole na ulicu.Tie dve už odchádzali. A tak som sa opäť pozrela na mamu.,, Ale ony už odchádzajú. Ako ich stihneme dobehnúť?" Mama sa len usmiala , chytila ma za ruku a povedala:,,Neboj sa stihneme to."

Ani neviem ako sme sa dostali dole, ale viem , že keď sme tam došli po Amande a Laile nebolo ani stopy.,, No super, teraz sa môžme vrátiť späť hore." Mama sa ma však opýtala:,, Chodí  do tvojej školy autobus , však?"Pozrela som na ňu trochu nechápavo a odpovedala:,,No áno, ale už odišiel." Mama sa pozrela akurát na prichádzajúci autobus číslo 6. Bol to obyčajný bus,ktorým chodili obyčajný Newyorčajnia, ale z niakeho dôvodu zastavoval aj neďaleko našej školy. Mama sa na mňa otočila s pohľadom A tento? A tak som teda s ňou po boku kráčala k autobusu na zastávke.

Keď som už sedela na úplne zadnom sedadle v buse, mama opäť zmizla.Tak som opäť bola sama.Sedela som potichu a rozmýšľala takmer o všetkom . Prečo moja mama takmer stále mizne, prečo sa Amanda baví práve s Laliou, prečo bol tam hore ten chlapík, kto to bol.Pri tom všetkom ma napadlo , že či môže byť aj tu v  New Yorku niekto po smrti ,ktorý tiež čaká na svoje zaradenie.Potom mi napadlo, že asi určite veď New York je veľké mesto. Po tomto mi napadlo , že či by som vedela takého ducha spoznať, že je to duch a či by vedel on rozpoznať mňa.

Bola som vo svojich myšlienkach tak zamyslená , že keby mi mama nepovedala:,,Nie je toto tvoja škola? " Tak sa asi odvezem až na samý koniec mesta.Tak sme teda vystúpili z busu len kúsok od školy. Ako sme vyšli von, hneď som začula Amandin smiech ktorý prichádzal zo smeru ktorým sme práve došli. Pozrela som na mamu ,ktorá tu už  zrazu opäť bola. Ani neviem kedy sa opäť objavila, či v už autobuse alebo až tu. Viem, ale že som jej hlas v autobuse počula takže asi.......
Amanda kráčala s Lailou smerom do školského dvora a samozrejme sa bavili o úplných debilinách. Kto čo povedal a ako kto trápne bol oblečený. Hlavne, že Laila nebola trápne oblečená, že? Bola oblečená ,, úplne" dokonale. Nemala na sebe uniformu,ako skoro každý na tejto škole, ale mala na sebe super krátku sukňu,štekle na obrovskom opätku , tielko s výstrihom a kabelku(!!!!!)Smutnejšie však bolo , že takto isto bola oblečená aj Amanda . Keď sme ešte boli kamarátky nosila ako ja a kopec ďalších uniformu a baleríny. Ale ako sme sa pohádali akoby chcela napodobniť Lailu už nie len v témach rozhovorov, ale aj v obliekaní a čo je najhoršie aj v správaní.