Venujem: Sharka123
Chloe bežala nemocničnými chodbami. Úspešne sa uhýbala svojim kolegom a okoloidúcim pacientom. Prebehla popri recepcii a ani si nevšimla svoju kamarátku, sediacu na nepohodlnej stoličke v čakárni. Rozrazila dvere na izbe a vtrhla dnu. Nate, ktorý sedel na stoličke vedľa postele kde ležala jeho dcéra a držal ju za ruku, zdvihol prekvapený pohľad k svojej manželke.
"Bože môj, srdiečko," zavzlykala Chloe a podišla ku svojej dcére. Nate ju chytil za ruku a vtiahol ju do svojho pevného objatia.
"Bude v poriadku. Má silný otras mozgu, no krvácanie sme našťastie vylúčili. Nemá nič zlomené ani pomliaždené. Má iba zopár škrabancov a zašitú ranu na čele," informoval svoju manželku a jemne ju hojdal vo svojom náručí.
Chloe bolel pohľad na svoju dcéru. Jej pokožka splývala s nemocničnými obliečkami. Škaredú ranu na hlave jej prekrývala vrstva gázy a obväzu. Pozrela na kvapky infúzie, stekajúce do jej žíl. Pichlo ju pri srdci. Veľmi sa bála o svoje malé dievčatko.
Niekto zaklopal na dvere a do izby vošla sestrička.
"Prepáčte, že vás vyrušujem, no veziem ďalšieho," povedala sestrička a do izby vtlačila posteľ s Ryanom. Sedel na posteli a vyškieral sa od ucha k uchu.
"Ahoj mami, ahoj oci," pozdravil rodičov. Jeho mama si iba povzdychla. Túto Ryanovu náladu spôsobili lieky, ktoré do neho napichali. Pozrela na svojho syna a dala mu bozk na čelo.
"Keď jeden, tak aj druhý. Vy dvaja držíte naozaj spolu," usmiala sa. Prezerala si synovu nohu. Na celej nohe mal sádru a pod posteľou nachystané barle.
Nate si sadol na synovu posteľ a pozrel na manželku.
"Zlomená stehená kosť. Nič iné," pozrel na syna ktorý veselo prikyvoval.
"Poď, naši marodi musia oddychovať," povedal Nate a ťahal svoju manželku von z izby.
Keď kráčali po chodbe, začuli hádku na recepcii. Nate pridal do kroku aby zistil, čo sa deje. Nejaký muž kričal po sestričke a rozhadzoval jej papiere všade naokolo. Z diaľky sa už blížil SBSkár. Rozzúrený muž sa na moment otočil k Natovi a Chloe, ktorá na mieste zamrzla. V tvári výrazne zbledla a zatočila sa jej hlava. Chcela sa pridržať steny, no tá bola od nej ďaleko. Spravila pár tackavých krokov a nabúrala do chlapca idúceho okolo. Nate sa otočil a rýchlo ku nej priskočil. Pridržal ju a pomohol jej prejsť ku stoličke, na ktorú ju posadil.
"Chloe, čo sa deje?" spýtal sa so strachom v očiach a pozorne ju sledoval. Ona tam iba sedela a pozerala do neznáma. V očiach ju pálili slzy. Nate sa pozrel smerom na toho muža a vtedy mu to došlo. Tá neuveriteľná podoba. Ale určite to nemôže byť on. Podobajú sa, ale jeho by spoznal.
"Nie je to on. Neboj sa. Sľubujem, že už ho nikdy neuvidíš," snažil sa upokojiť svoju manželku. Keď videl, že jej do tváre vstupuje farba, na moment sa vzdialil, aby jej doniesol vodu.
"V poriadku?" spýtal sa jej a ona prikývla. Opatrne sa postavila zo stoličky a kráčala po chodbe. Verila tomu, čo jej povedal Nate. Má pravdu, nemohol to byť on.
°°°
Hlasy. Otravné hlasy, ktoré ju rušili. Liv pomaly otvorila oči a rozhliadla sa okolo seba. Hlava ju veľmi bolela a na nič si nepamätala. Kde je a ako sa sem dostala? Pokúsila sa posadiť, no všetko ju bolelo.
"Ségra! Lež a nehýb sa," začula veselý hlas svojho brata. Trhalo jej to uši. Inokedy by bola rada že ho počuje, no teraz ju to bolelo. Pomaly sa pozrela jeho smerom. Ryan ležal na nemocničnej posteli. V ruke mal zavedenú kanylu a na nohe mal sadru. Pohľad presunula na seba. V ľavej ruke mala zavedenú kanylu a na prste pravej ruky mala taký zvláštny štipček. S úľavou si vydýchla, keď nevidela žiadnu sádru ani obväz na svojom tele. Mala pár modrín a škrabancov, ale to jej nevadilo. Ale prečo ju tak veľmi bolí hlava? Opatrne zdvihla ruku a jej prsty sa dotkli niečoho mäkkého, čo nevedela identifikovať.
"Obväz. Rozbila si si hlavu a máš silný otras mozgu," vysvetlil jej Ryan.
Niekto zaklopal na dvere a dnu vošiel Tyler. Jeho oči zažiarili radosťou, keď zbadal Liv. Rýchlo pribehol k jej posteli a objal ju.
"Liv, ani nevieš ako som rád, že si sa prebrala," Liv prikývla no bola príliš unavená. Stále si nepamätala, čo sa stalo. Snažila sa spomenúť si, no hlava ju poriadne rozbolela a pred očami sa jej zahmlilo.
"Tyler, choď zavolať môjho otca," povedal Ryan vážnym hlasom a Tyler s prikývnutím opustil izbu.
"Liv, ľahni si prosím a snaž sa nehýbať," sestra ho poslúchla. Nemala silu protestovať. Ryan si všimol, že Liv nie je v poriadku.
Do izby vstúpil Nate a s ním ešte jedna sestrička.
"Srdiečko, ako sa cítiš?" Nate pristúpil k Liv a poriadne si ju prezeral. Liv mala zatvorené oči a snažila sa zhlboka dýchať. Pomaly otvorila oči. Zrazu jej prišlo veľmi zle. Nate si to všimol a spod postele vytiahol misu. Sestrička jej podala handričku, aby si utrela ústa. Liv sa nezmohla na poďakovanie a tak iba prikývla. Nate sa zamračil. Nepozdával sa mu stav jeho dcéry.
"Zoberte ju ešte raz na magnetickú rezonanciu a spravte aj CT hlavy. Chcem mať istotu, že je v poriadku. Môžu to byť následky otrasu mozgu, no nechcem nič zanedbať," povedal sestričke a tá niečo zapísala na papier, ktorý mala Liv pripnutý na posteli a potom odišla.
Nate si sadol k svojej dcére a hladkal ju po chrbte.
"Oci, nič si nepamätám," povedala Liv a do očí sa jej nahrnuli slzy.
"To nič srdiečko. Veľmi si si udrela hlavu a toto sú následky. Ale na všetko si spomenieš, len to chvíľku potrvá," snažil sa ju upokojiť. Liv prikývla a ľahla si do perín. Pomaly zatvorila oči a oddala sa spánku.
