Nate práve vychádzal z ordinácie, keď zbadal Trevora. A nebol sám. Na rukách niesol Chloe. "Čo sa stalo?" zisťoval a zobral svoju ženu na ruky. "Nate, ja som ho videl. Ako je možné, že tu je? Adam by mal predsa hniť v base!" "Adam je tu?!" zhíkla Astrid, ktorá práve vyšla z izby, v ktorej ležal Ryan. "Poďme ku mne do ordinácie," vzdychol si Nate a vybral sa po chodbe.
"O čo tu do prdele ide?!" zvýšil hlas Trevor, len čo za sebou zatvoril dvere. Nate opatene položil svoju ženu na posteľ. Astrid sa ku nej zohla a začala sa jej prihovárať. Hladkala ju po vlasoch, čo na Chloe pôsobilo veľmi upokojujúco. "Nie je to Adam. Zisťoval som si to osobne, je presne tam, kam sme ho pred sedemnástimi rokmi poslali," Nate hovoril pomaly a pritom pozeral na Trevora. Akoby sa mu pohľadom snažil naznačiť, aby ho pred Chloe naspomínal. "Dobre, prišiel som sem preto, aby som pozrel na Liv a Ryana. Mal by som ísť," povedal Trevor a chystal sa na odchod. "Odprevadím ťa," vyhlásil Nate a spolu vyšli z jeho ordinácie. "Ako sú na tom?" zisťoval Trevor. "Ryan má zlomenú stehenú kosť, no inak je úplne v poriadku. U Liv to je zložitejšie. Mala otras mozgu a zopár odrenín, no neskôr sme zistili, že sa jej do krvi dostal zápal. Snažíme sa zistiť čo ho spôsobilo a čo najskôr to vyriešiť," vzdychol si Nate. Toto obdobie bolo naozaj ťažké. Nie len pre neho. Ale pre celú jeho rodinu. Akoby ich niekto všetkých skúšal.
Chloe sa prebrala a Astrid ju zobrala do bufetu na kávu. Chcela sa porozprávať so svojou kamarátkou a byť jej oporou. Vedela, čo všetko si Chloe zažila. "Ďakujem ti," pousmiala sa Chloe a usrkla si z horúcej kávy. "Nemáš dôvod mi ďakovať. Vieš predsa že Liv a Ryana beriem ako vlastné deti," usmiala sa Astrid. "Nie! Nemôžeš ísť tak rýchlo! Veď nabúrame, pozoooooor!" nemocničnou chodbou sa ozýval smiech a krik. O chvíľu sa spoza rohu vyrútil Trevor, ktorý tlačil Ryana na vozíku. Astrid sa začala smiať a nakoniec sa pridala aj Chloe. "Som rada, že ti je už lepšie," usmiala sa Chloe a vtisla svojmu synovi bozk na čelo. "Mami, nie takto verejne," začervenal sa Ryan a všetci sa na ňom zasmiali. "Neviete ako sa má Liv?" spýtala sa ustarostene Chloe. "Lepšie," všetci sa otočili a zbadali Liv na vozíčku. Ethan ju pomaly tlačil smerom k nim. "Srdiečko moje!" vrhla sa na ňu Chloe a silno ju objala. "Som rád, že sme sa tu všetci takto stretli," zasmial sa Nate, ktorý práve prichádzal. V ruke držal dve zdravotné karty. S úsmevom ich podal svojej manželke a čakal, pokiaľ si ich prečíta. Chloe zažiarili oči a vášnivo pobozkala manžela. "No, som rád, že ste tu prejavili svoje city, ale nie každý dokáže prečítať tieto hieroglyfy," mračil sa Ethan, čítajúc zdravotné záznamy. "Rada ti poviem, čo tam je napísané. Ryan môže ísť dnes domov a Liv by mohla ísť v priebehu týždňa, pokiaľ sa jej výsledky nezhoršia," oznámila Chloe. Ryan celý od radosti začal kričať a tlieskať, ako malé dieťa. Liv, ešte stále poriadne vysilená, taktiež neskrývala radosť. Konečne sa všetko začalo uberať správnym smerom.
°°°
Po tom, čo Ryan odišiel domov, Liv ostala sama na izbe. Cítila sa už omnoho lepšie. Z izby mala skvelý výhľad na západ slnka. Pozorovala tu nádheru a pritom myslela na to, aké to bude, keď sa vráti domov. Nemohla sa dočkať, veľmi jej to doma chýbalo. Odrazu sa ozvalo zaklopanie, zrejme iba sestrička. "Ahoj," tak toto rozhodne sestrička nebola. Vo dverách stál Tyler. Pomaly podišiel k posteli a sadol si na stoličku vedľa nej. "Ako ti je?" spýtal sa a dotkol sa jej ruky. "Už lepšie. Som rada, že si prišiel," usmiala sa. "Bál som sa o teba," priznal Tyler a sklopil zrak. "Nemusíš, už som v poriadku. Veľmi sa teším domov." "Inak, niečo tu mám," povedal Tyler a z ruksaku vytiahol foťák. "Môj foťák! Našiel si ho," potešila sa Liv a chytila ho do rúk. Rýchlo ho zapla aby zistila, či sa nerozbil. "Pozri," usmiala sa a podala foťák Tylerovi.
Ops! Esta imagem não segue nossas diretrizes de conteúdo. Para continuar a publicação, tente removê-la ou carregar outra.
"Wau, Liv. Tá fotka je úžasná, ďakujem. Si naozaj šikovná," usmial sa Tyler a silno objal Liv. Toto bolo presne to, čo potrebovala. Pocit bezpečia, potrebovala niekoho pri sebe, musela vedieť, že na nič nie je sama. "Poď ku mne," šepla a posunula sa na posteli, aby urobila Tylerovi miesto. Ten si skopol topánky a vliezol ku nej. Liv si položila hlavu na jeho hrudník a užívala si túto chvíľu. Počúvala údery Tylerovho srdca a príjemne ju to uspávalo. Tyler ju pomaly hladkal po vlasoch. Bol veľmi rád, že sa Liv cíti lepšie. Teraz, keď ju ma v objatí a pri sebe, má konečne istotu, že je v poriadku. Nič viac nepotrebuje.
