Nate sedel vo svojej ordinácii a prehraboval sa v kope papierov na stole. Vzal do rúk hárok papiera a pozorne ho študoval. Ako čítal latinské názvy, mračil sa. Nie že by im nerozumel, rozumel im až moc dobre. Boli to výsledky jeho dcéry. Obával sa, že môže mať v mozgu zrazeninu, alebo opuch, poprípade krvácanie. No nič tam nebolo, výsledky boli úplne v poriadku. Samozrejme, boli to výborné správy, no s jeho dcérou niečo nebolo v poriadku a on potreboval zistiť čo to je.
Na dvere sa ozvalo tiché zaklopanie.
"Ďalej," zamrmal Nate. Dvere sa otvorili a on zdvihol pohľad od papiera. Vydýchol, keď zbadal Chloe. V rukách držala dva termohrnčeky, z ktorých stúpala para. Vôňa kávy sa rozliala ordináciou a on sa s úľavou oprel hlbšie do svojho kresla. Usmial sa na svoju manželku.
"Ahoj," šepla a pobozkala ho na čelo. Nate ju chytil za boky a privinul ju k sebe. Posadil ju na svoje nohy a obzeral si jej tvár. Bola taká krásna. Tak veľmi miloval túto ženu, život bez nej, si nedokázal a ani nechcel predstaviť.
"Ako to vyzerá?" spýtala sa Chloe a natiahla sa po papier ležiaci na stole. Pozorne ho čítala a prekvapene nadvihla obočie.
"Všetky výsledky sú v poriadku," prekvapene pozrela na manžela.
"Áno," prikývol, "som rád, no musím zistiť čo jej je. Dám jej spraviť odbery, neviem si vysvetliť tú bolesť a malátnosť. Malo by to ustupovať, no nič sa nemení," teraz bol zúfalý Nate.
"Neboj sa. Naša Liv je silná bojovníčka," upokojovala ho Chloe a hladkala ho po chrbte. Nate privrel oči a užíval si prítomnosť svojej manželky.
°°°
Do izby prenikli slnečné lúče. Ryan zamrmlal a nakoniec otvoril oči. Pohľad mu okamžite padol na spiacu sestru. Už sú to tri dni od ich pádu a Liv je na tom stále rovnako. Chýbalo mu rozprávanie so sestrou, jej smiech, jej smrtiaci pohľad, keď si z nej uťahoval. Teraz, keď ju tam videl ležať celú bledú a so všemožnými hadičkami, premkol ho strach. Vždy sa so sestrou doťahovali, robili si napriek, no neprežil by, ak by sa jej niečo stalo. Mal ju veľmi rád a urobil by pre ňu hocičo, tak ako aj ona pre neho.
Sledoval ju, či aj ju preberú slnečné lúče, no Liv stále spala. Povzdychol si a pomaly sa posadil na posteli. Noha ho ešte stále trochu bolela. Na bicykel zrejme tak skoro nesadne. Pozrel von oknom a sledoval svet okolo.
"Ryan," začul chrapľavý hlas. Rýchlo sa otočil k Liv. Ležala na boku a na tvári mala bolestnú grimasu. Ryan neváhal a zazvonil na zvonček pri posteli. O chvíľu do izby vbehli dve sestričky.
"Mojej sestre je zle," zakričal na ne. Rýchlo podišli k jej posteli. Jedna sledovala jej životné funkcie na monitori a druhá jej kontrovala infúziu. Liv sa zvíjala na posteli a nepravidelne dychčala.
Do izby vtrhol Nate aj s jeho manželkou. Podišiel ku svojej dcére a pozorne si ju prezeral. Opatrne jej odkryl obväz z čela a pri pohľade na jej ranu stratil dych. Chloe zhíkla a sestričkám z tváre zmizla farba. Rana mala nepeknú farbu a bola poriadne opuchnutá. Zrejme dostala infekciu.
"Spravili ste jej odbery ako som kázal?" zvýšil hlas a pozrel na sestričky. Tie iba záporne pokrútili hlavou a sklopili zrak. Nasledovala spŕška nadávok a krik. Ryan zhrozene pozeral na svoju sestru.
Nate odistil kolieska na posteli svojej dcéry a vytlačil ju von z izby.
"Liv!" zakričal Ryan a snažil sa postaviť. Do nohy mu vystrelila ostrá bolesť a zahmlilo sa mu pred očami. Pocítil niečie ruky, ako ho zatlačili späť do perín. Potom už len pocítil silné objatie svojej matky. Po lícach sa mu skotúľala slza. Nikdy predtým sa o svoju sestru takto nebál.
"Tvoja sestra je veľmi silná. Jej organizmus je mladý a bude bojovať. Chápem, že sa o ňu bojíš. To aj my. Ale Liv to zvládne," Chloe ho držala v náručí a jemne sa s ním pohojdávala. Ryan si stále opakoval mamine slová. Liv je silná. Určite sa z toho dostane.
"Ďakujem mami," povedal Ryan a silno ju objal. Bol vďačný za jej blízkosť. Keď bol v izbe sám, cítil sa byť bezmocný a pociťoval všetku ťarchu.
°°°
"Už máte výsledky?" spýtala sa Chloe svojho kolegu. Zdvihol k nej pohľad a rukou jej pokynul, aby sa posadila na stoličku oproti nemu.
"Áno," vytiahol papiere spod stola a otočil ich ku Chloe, "robili sme niekoľko testov. V krvi sme našli zápal. Pri tom páde, sa doudierala a cez rany sa jej z prostredia dostalo niečo do krvi. Zatiaľ sme neprišli na to, čo to bolo. Zrejme nejaká látka na ktorú je alergická. Alebo má iba slabú imunitu a jej organizmus takto zareagoval. Každopádne, podali sme jej lieky proti tomu zápalu. Takže by to malo byť v poriadku. Samozrejme, budeme ju aj naďalej monitorovať," dokončil svoj monológ a pozrel na Chloe.
"Ďakujem," prikývla a chystala sa na odchod. Tá správa ju znepokojila. Zápal v krvi. Nie je to nič, čo by sa nedalo zvládnuť, ale ako sa tam dostal?
"Chloe," zastavil ju hlas jej kolegu. "Pozri. Chápem, že sa o dcéru bojíš, ale bude v poriadku. Som tu a budem ju mať pod dozorom. Nate za ňou chodí každú chvíľu a ty tiež. Mali by ste si obaja oddýchnuť. Dozriem na ňu, sľubujem," povedal o niečo miernejšie a jemne sa usmial.
"Ďakujem ti, David," usmiala sa naňho a odišla z jeho ordinácie.
Kráčajúc po chodbe a premýšľajúc nad svojou dcérou, úplne pozabudla pozerať sa pred seba. Do niekoho vrazila a nebyť dotyčného pevnej ruky, ktorá ju zachytila, určite by bola spadla na zem. Prekvapene naňho pozrela a skoro zabudla dýchať. Pred ňou stál muž, ktorý vyčíňal na recepcií. No teraz vyzeral byť o niečo pokojnejší.
"Ste v poriadku?" spýtal sa jej a nespúšťal z nej zrak. Chloe sa nezmohla na odpoveď. Iba naňho nemo zazerala. Žilami sa jej rozlial strach a bolesť. Čo ak to je on? Nie, nie je! Snažila sa myslieť na Nata, na to, čo jej povedal. No nedokázala. Čo ak sa vrátil a chce sa jej pomstiť?
Začali sa jej triasť kolena a zmocňovala sa jej panika. Nie, teraz nie. Tak dlho to tu nebolo. A zrazu sa tu zjaví jeho verná kópia? Nemôže to byť náhoda.
"Chloe, no tak. Upokoj sa, poď si sadnúť," chytili ju niečie ruky a začula známy hlas. Padla na ňu neopísateľná únava a nohy mala akoby z gumy. Ruky ju pevne objali. Pocítila, ako jej nohy opustili pevnú zem. Dotyčný ju zobral na ruky a niesol naprieč chodbou.
