Drzé dievča [SK] ✔

10. Teil

Keď sme boli pri našom dome rozlúčili sme sa a dohodli sa na zajtra keďže zajtra je sobota. Mike odišiel a mne nezostávalo nič iné, ako vojsť do domu aj keď som tam vôbec nechcela.

Vošla som dnu a vyzula si moju jednu tenisku. Prišla som do kuchyne, kde som sa napila a pomaly som sa pobrala do izby. Vošla som dnu a namierila si to do kúpeľne, keďže mám jednu vlastnú v mojej izbe. Pozrela som do zrkadla a zistila som že mi ide trochu krv, z toho miesta kde ma Jack udrel. Umila som si to a obliekla si pižamo. Vyšla som z izby a tam stál Noah. Prekvapilo ma to.
"Čo potrebuješ?" Spýtala som sa trochu podráždene.
"Len som ťa prišiel pozrieť. Inak pekné oko."
"Diky."
Po mojich slovách sa otočil a pobral sa na odchod.

Ja som si ľahla na posteľ a pozerala von oknom. Mala som okno hneď pri posteli a to sa mi páčilo. Za tu chvíľu začalo pršať a to bolo tak pekne. Zhasla som lampu a pozorovala kvapky vody. Kvapky vody narážali do okna a to vytváralo akýsi zvláštny zvuk, no bolo to príjemné a z toho pocitu som zaspala.

⭐⭐⭐

Ráno som sa zobudila na strašný hluk. Otvorila som oči a vtedy som ucítila poriadnu bolesť. Vedela som že budem mať monokel. Postavila som sa z postele a išla do kúpeľne. Inak už som vám hovorila ako ťažko sa chodí z barlami keď ste ráno čerstvo prebudený a nemáte dostatok sily? Fakt je to nahovno. Želám si aby bolo konečne po všetko.

Postavila som sa a chcela som sa podoprieť o barle no vyšmikli sa mi a ja som celou silou spadla na zem. Vytvorilo to dosť veľký rachot. O chvíľu na to do izby vletel Noah. Keď ma zbadal hneď sa rozbehol ku mne a pomohol mi vstať. Podal mi barle a povedal.
"Dávaj si na seba väčší pozor."
"Ďakujem." Povedala som keď odchádzal.
"Noah počkaj." Zastavila som ho keď už bol medzi dverami. Otočil sa na mňa a ja som povedala.
"Čo sa to tu deje."
"Naši sú od dnes na služobke. Vrátia sa až o tri týždne a tak som si povedal že jedna malá páry nezaškodí."
"Jasné to je vpohode. Len som sa chcela opýtať. Je tu aj Jack?"
"Áno je ale odkiaľ ho poznáš?"
"No ja vieš..." Podišiel ku mne a povedal.
"Mne to môžeš povedať." Ukázala som na svoj monokel a povedala.
"To on."
"To nemyslíš vážne ja ho zabijem." V jeho hlase bolo počuť hnev.