Drzé dievča [SK] ✔

45. Teil

Pohľad Holly
Už som myslela že je s ním koniec, keď v tom mi stlačil ruku. Bol to iba celkom slabý stisk, no aj to mi stačilo k tomu aby som vedela že žije, že sa prebral.

"Mike on žije !" Zvrieskla som na celú izbu. A rozbehla sa za doktorom.

O pár metrov na chodbe som zahliadla doktora aj zo sestričkou. Rozbehla som sa k ním. Všetko som im vysvetlila a spolu sme sa rozbehli späť do Noahovej izby.

Pohľad Noaha
Počul som nejaký rachot, akoby niekto vošiel do miestnosti. Následne na to som ucítil silnú bolesť hlavy, ktorú spôsobilo silné svetlo, ktoré sa mi objavilo najprv v jednom oku a hneď na to v druhom.

Pohľad Holly
"Tak pán doktor, bude v poriadku?" Opýtala som sa z nádejou v hlase.
"No... mal by. Musíme mu však spraviť pár vyšetrení, aby sme vedeli ako na tom je."
"Tak dobre a môžem tu s ním chvíľku ostať?"
"Ale samozrejme. No naozaj len chvíľku. Mala by ste ísť do školy slečna Holly."
Len som prikývla a doktor spolu s Mikeom sa pobrali na odchod.

Len čo za sebou zavreli dvere rozplakala som sa.
"Noah..."
"Holly, si to ty?"
"Áno Noah som to ja. Bože tak som sa bála že sa už nepreberieš. Chýbal si mi braček."
"Holly aj ty si mi chýbala..." urobil si menšiu pauzu, pretože celý monológ by naraz povedať nedokázal.
"Bola si tu pri mne celý ten čas, prihovárala si sa mi do duše a ani na sekundu si nezapochybovala. Namiesto toho si mohla odísť a užívať si bezo mňa."
"Ale Noah to by som predsa neurobila a ty to vieš. Bože som taká šťastná že si sa prebral."
"Verím ti, no mala by si ísť do tej školy."
"Tak dobre. Poobede ťa prídem pozriť."

Dala som mu pusu na líce a ani neviem ako, začali sme sa bozkávať. Bolo to niečo krásne. Chýbalo mi to. Prestala som vnímať realitu a sustredila som sa len na ten bozk.
Po chvíli som sa odtiahla a zo slovami už budem musieť ísť som sa pobrala na odchod.

Zatvorila som dvere a moja cesta smerovala do čakárne kde už na mňa čakal Mike. Spolu aj s jeho autom sme sa pobrali ku mne domov.

Rozhodla som sa však že do školy nepôjdem, aspoň si tak trochu oddýchnem. Aj tak je už dosť veľa hodín a to by sa mi neoplatilo.
Višla som hore schodmi do mojej izby a ľahla si na svoju posteľ. V momente som zaspala.