Angels Without Wings [BvB FF] Dokončené

2.

Ako každé ráno som šla do školy keďže sa začína ochladzovať tak som si dala môj obľúbený sveter k rifliam a teniskam sa hodí super. Vlasy som si vypla do copu a bokom brady mi padali pozdlz tváre. Outfit is done umyt zuby nieco spravit s mojim xichrom a horsa na raňajky. "dobré ráno sa praje" povedala som mame otcovi a Jessice mojej sestre. Všetci uz raňajkovali tak som do seba rýchlo hodila vločky s karamelom a bananom s trochou mlieka. "baby nasadajte do auta musíme ísť aby ste nemeškaly do školy" povedal otec tak sme ho poslúchly z chodby sme si vzaly tašky a nasadli sme. Cesta do školy bola ako zvyčajne ticha a asi 15 minútová.

V škole tak ako vždy prídem sadnem si do prvej lavice a čakala na zvonenie. Vedela som že dnes to bude tak ako vždy nič nové. Aby ste vedeli o co sa jedna :primadona Ross aj s jej babami a ich všetkými frajermi budem terčom posmechu...

Keď vošla profesorka ulavilo sa mi lebo Ross si nedovolila nič pred profesormi. No dnes za profesorkou kráčal chalan. Vysoký čierne vlasy po bokoch vystrihané, čierne džíny s nie tak mohutnou reťazou čierne boty tričko KISS a vesta s vybyjancami a parancami tašku mal prehodenú cez plece a bol uvoľnený. Ako som si ho tak prezerala tak zo zadu počujem "šprtka sa nam zabuchlaa" a piskanie a vysmešný rehot.
"tícho tam v zadu" upozornila ich profesorka a ten chalan sa na mňa pozrel ani neviem opísať ten pocit ale bolo to krásne. "tak žiaci toto je váš nový spolužiak Andrew". Andrew len kyvol rukou na pozdrav "sadni si kam chceš kde je voľné" a čírou náhodou boli volne len tri miesta a všetky okolo mňa jedna lavica bola zamnou jedna napravo odomna a druha nalavo... Nahoda nie? A aby ste chapaly mame system lavica pre jednu osobu čiže mi bol dost blízko.

Aby ste si ho vedeli predstaviť ;)

Anrew si sadol za mňa čo ma prekvapilo aj keď neviem prečo.

Škola ubehla ako vždy. Po škole som sa vydala na cestu do parku čo je kusok od nášho domu vždy po škole som šla do parku salda som si na lavičku a bud som kreslila alebo len relaxovala či čítala si knihu. Dnes som mala hlavu plnu toho nového chalana Andrewa tak som si sadla na travu kym nebola zem ešte tak chladná. Nohy som si pritiahla k hrudi a pozerala sa pred seba na stromy a na neďaleké malé jazierko. "tomuto sa hovorí oddych" povedala som tichšie ako pri rozprávaní "čo si hovorila ty byfla?" ajaj problemy su tu. Otočila som sa za hlasom a tam stala Nina a jej frajer Ian a s nimi ešte bola Leona s Taylerom. No super som si pomyslela a vstala som zo zeme. "čo chcete?" "šprtka aka odvážna no dočkaj hneď ti zrazíme hrebienok" ozvala sa Leona a posmesne sa zasmiala. "zober si vsetky veci a ideš s nami" nemala som moc na vyber 4 na jednu tak som si vzala tašku a Nina s Leonou ma vzali pod pazuchy viedli ma tak rýchlo že som skoro musela utekať.

V parku bola opustená budova kam nikto nechodil lebo sa boja a ja som tu teraz s nimi a viem čo príde. Ian a Tayler ma chytily pod pazuchy a Nina mi vlepila facku tak silnu že ak by ma nedržaly tak som na zemi. Potom Leona päsťou do brucha a este mi uštedrila jedu na líce. Nina mi dala ďalšiu facku a chalani ma pustili ked videli že už mi až krv teče. Ale obaja mi dali riadny kopanec jeden do brucha a druhy do chrbta."to máš za to že si bola drzá" a každý si odplul na zem kusok odomna.

Keď odyšly ešte som bola chvíľu na zemi ale už mi začínala byť zima tak som sa jakš takš pozviechala zo zeme a vyrazila som domov.

Pred dverami som spozornela a započúvala sa či niesu nahodou naši v obývačke... Nič a nikoho som nepočula tak som potichu otvorila dvere vyzula sa a pomaly potichu a čo najrýchlejšie som sa pakovala som svojej izby kde som sa zamkla.

Bola som vo svojom kráľovstve mam izbu s kúpeľňou čiže som nemusela behať v tomto stave po dome chvala bohu.

Osprchovala som sa obliekla som si tričko s jednorožcom dlhe do pol stehien a k tomu kratase samozrejme s jednorožcami.

Bolo tak 17:15 keď niekto zazvonil a ja som si dočistila prave ranu na tváry. Zbehla som dole otvoriť ale keď som otvorila zmrzla som stala v pozore ako snehuliak.
Pred dverami stál Andrew s keksikmi prikritymi priehľadným plastom.
"a ah ahoj" pozdravil sa mi rovnako šokovaný ako ja. "ahoj" "práve sme sa prisťahovali tak ma mama poslala aby som vám na privítanie priniesol koláčiky pre dobré susedské vzťahy ako to povedala" a jemne sa zasmial a krutil hlavou na spomienkou ked mu to jeho mama hovorila "Bí kto je to?" pribehla moja sestra "to je náš nový sused" "ahoj ja som Andy" "ja som Jessica ale zato ze si taký milí a priniesol si moje obľúbené koláčiky tak mi môžeš hovoriť Jess" všetci sme sa zasmiali "poď ďalej" povedala Jess a už vyjedala keksiky. "dáš si čaj, kávu vodu alebo džús?" "voda bude fajn ďakujem" odviedla som ho do jedálne pretože v obývačke Jess pozerala Disney Chanel a jedla keksiky. "páči tu je tá voda" "ďakujem" na chvíľu zavladlo ticho kym sa napil "inak ako sa voláš ty moje meno vieš no ja to tvoje nie" "Barbaraaa prinesieš mi prosím mlieko k tým keksíkom..?" len usta som stihla otvoriť a ozvala sa Jess musela som sa na nej zasmiať.

Keď som jej zaniesla mlieko a vošla som do jedálne "tak už budem vedeť že máš malého hovorcu" a zasmial sa a ja s nim ale nie moc výrazne "čo sa ti stalo na tvári?" až potom som si uvedomila že ja tupa som zabudla zakriť škrabanec a modrinu okolo neho... "n nič.. P prečo?" koktala som ako mala "vyzerá to ako by ti niekto ublížil máš aj na nohách nejaké veľké modriny teda... Schované pod dlhym tričkom ale keď si sa postavila tak som to zbadal prepáč" ostala som nanho nemo pozerať a nevedela som čo mam robiť hovoriť nič... "noo.. too.. ono som veľké nemehlo" zasmiala som sa "ale toto nevyzera na nehodu" po prvy raz som sa mu odvážila pozrieť do očí.. Musel v nich niečo zbadať pretože pvedal "to oni však?" "kto oni?"  "ta skupinka v zadu v triede čo sedí čo sa ti dnes smiali..to oni ti to spôsobili však?" mlčala som stisla peri k sebe a sklopila zrak "neboj nikomu to nepoviem pokial nebudeš chcieť.." pozrela som sa nanho s nechapavym pohľadom "to ti vysvetlim inokedy dobre..?" žiarivo sa na mna usmial a žmurkol na mňa"dobre"povedala som šokovane fascinovane a s nedočkavosťou ktorú som skrila za hanblivý úsmev "no už musím ísť lebo mama ma bude zháňať" "odprevadím ťa" "ahoj Jess" "ahooj a ďakujeme za keksíky boli výborné" povedala este s plnými ústami nedalo sa na nej nezasmiať. "dobru noc Bí" "dobrú Andrew" "stačí Andy" zase na mňa žmurkol a odyšiel s širokým úsmevom teda aspoň čo som stihla zachytiť.

Naši sa vrátili asi pol hodinu po tom čo Andy odyšiel. No ja som už bola v izbe a nemienila som odýsť.

Zrazu som počula akoby mi niečo narazilo do okna. A nemýlila som sa bol to Andy z okna oproti tomu môjmu. Zakýval mi tak som mu odkývala a šla som spať.