Angels Without Wings [BvB FF] Dokončené

7.

Zobudila som sa na to ze niekto skáče na mojej posteli. Zrazu som začula spev... No spev skor hymnu jednorožcov "pink fluffy unicoooooooorns dancing on the rainbows.." a stale dokola jedno oko som pootvorila a pozrela sa na danú osobu samozrejme bola to Jess. Usmiala som sa sama pre seba. Postavila som sa na postel a začala som skákať a spievať s ňou takto to pokračovalo asi ďalšiu pol hodinu. Nakoniec sme zastali a zvalili sa na postel. Smiali sme sa ako blázni.
"ľúbim ťa Bí. Si tá najlepšia veľká sestra." usmiala som sa na ňu privinula som si ju a silno objala "veď aj ja teba ľúbim Jess. Ale teraz von z postele musíme ist do školy a žiadne výhovorky." zasmiala som sa sama nad sebou. Ako nahle som to dopovedala už sa hrabala v mojej skrini a hľadala svoje veci.
Keď ich našla obliekla sa a šla do kúpeľne si umyť zuby a celkovo spraviť rannu hygienu." idem dole na raňajky" povedala mi a už jej nebolo.
Len som nad ňou pokrútila hlavou usmiala sa a šla si do kupelne spraviť rannú hygienu. Dnes som si obliekla čierno biele legíny biele tielko modrú košeľu ktorú som si nezapala ale uviazala jej konce a k tomu čierne vansy a prsteň na dva prsty s krížom. Vlasy som si nechala robustné.

Jemne som sa namaľovala zobrala si vak a odyšla som dolu. Hneď keď som zbadala mamu s otcom som sa rozhodla dať si slúchadlá a ísť do školy pešo. Pozrela som sa smerok k Andyho domu a zbadala som ho ako otvara dvere jeho priateľke keď si všimla kam pozerá pozrela sa na mňa aj ona. Nakoniec nastúpila do auta a tým dostala Andyho z tranzu. Obišiel auto a nasadol na miesto šoféra.

Ja som sa pomály pobrala do školy.

Keď som prišla ku škole zase som ich videla niečo mu povedala. Vyzeral byť prekvapený chytil ju za ruku preplietli si prsty a vykročili mojim smerom Dofrasa dofrasa dofrasa pomyslela som si. "ahoj Bí" už boli pri mne a nemala som ako ujsť "ahoj Andrew.." usmiala som sa nasilu a falošné a tak aby mu bolo jasne že to je falošne a neúprimne. "chlem ti predstaviť moju priateľku Jiliet Simms" "nebudem klamať netešíma ale ja som Barbara a som ako už vieš Andrewová susedka ktorá sa ponáhľa do triedy..." chcela som odísť ale zadržal ma jej hlas "no ja ťa naopak od teba rada spoznávam konečne..." to ma zaskočilo "... Konečne?.." prikývla na súhlas "áno vyzeráš ako milé dievča a včera nechcela som tam byť ale keď mi Andy povedal čo sa stalo v škole a potom to u vás doma... Andy mi vysvetlil prečo si bola nanho taká odmeraná a nepríjemná ale keby som vedela že je to tvoje miesto tak by som tam nešla lebo viem že nemam rada keď je niekto na mojom obľúbenom mieste a ja si nemôžem vyčistiť hlavu sama tak ťa chápem prečo ťa to tak naštvalo aj koli porušeniu sľubu ktorí ti ohľadne toho miesta dal... "už som to nemohla počúvať" vieš čo Juliet Simms ďakujem za pochopenie ale nepotrebujem súcit takže ak DOVOLÍTE idem do triedy. " otočila som sa im chrbtom a počula som ako Juliet hovori Andymu "skus sa s ňou porozprávať sám..." viac som už nepočula. Obzrela som sa a lúčili sa pri aute Andy ju pobozkal. Do niekoho som vrazila. "ou p prepáč ja nechcela som" pozrela som sa na danú osobu "ou ahoj Jackson" Jackson Pasco neni tak populárny na škole ale stačí že pozná správnych ľudí "prepáč Barbara nevšimol som si ťa" "to nie je žiadna novinka" "naozaj som nechcel ako to môžem odčiniť?" "netreba nijak to je pohode ale nabudúce si dávaj väčší pozor" usmiala som sa naňho a odyšla som.

Po škole som si šla dos krinky pre zvyšné zošity a učebnice. Otvorila som skrinku a vypadol z nej papierik. Zdvihla som ho a začala čítať
Naozaj sa ti chcem ospravedlniť za ten náraz a tak ťa pozývam na moju párty v piatok u mňa ide skoro cela škola. Adresa je Faldarc street 575.
Dúfam že prídeš.

Len som sa usmiala a sama sebe prikivovala že tam pôjdem ale nie na dlho. Dnes je utorok rodičom to oznámim že tam pojdem ale nie na dlho okolo 1:30 že sa vrátim to by im malo stačiť.

Doma

"Barbara si to ty?" zakričala mama asi z kuchyne "nieee tu je jednorožec vznášajúci sa na dúhe" odkričala som jej späť. "nebuď ironická zlatko" "ok budem priamočiara v piatok idem na kamarátovú párty odchádzam tak o pól 9 a prídem tak o pol 2 ráno a všetci budeme spokojný" "a to mi akože oznamuješ alebo čo? Barbara som tvoja mama a musíš na najskôr spýtať mňa alebo otca či ti to dovoľujeme a..."nenechala som ju dohovoriť "... A a čo celý svoj život som zatvorená v tomto dome a keď niekam chcem ísť musím sa spýtať teba alebo otca a aj tak mi to nedovolíte akoby ste VY nebi mladý a nechceli byť s kamarátmi a zabávať sa. Povec mi koľko mám kamarátov tak že sa s nimi pravidelne stretávam alebo sa navštevujeme... Ja ti poviem koľko ani jednu kamaratku či kamaráta a keď som pozvaná na párty tak sa ešte musím pýtať teba alebo otca čo mi to aj tak zakážete a necháte ma hniť v mojej izbe v tomto dome... "som zvedavá či mi aj na toto niečo povie "zlatko jaaa... Moc ma to mrzi a môžeš ísť na tú párty" otočila som sa a za mnou stál otec čo prišiel asi uprostred mojho príhovoru "a čo ty?" som zvedavá čo povie "no môžeš ísť ale o pól 2 aby si bola doma" povedal otcovsky "netvár sa starostlivo aj tak sa o mňa nestaráš ako by správny otec mal" s týmito slovami som odišla do svojej izby kde som sa zamkla.

Na Andyho okne som si všimla pilepený papier na ktorom bolo "ideš na tú Jacksonovú párty??" tak som mu odpísala "čo teba do toho? Nebodaj tam ideš?" nalepila som to na okno a sadla som si za svoj stolík pri okne. Začala som si kresliť.

Najskôr som nakreslila plačúce oko v ktorom je odraz pre mňa Andyho a Juliet. A druhy je ako 6 rúk kreslí našu planétu. Keď som mala načrtnutý druhý obrazok periférne som zahliadla pohyb u Andyho. Odhodlala som sa tam pozrieť. "môžeme sa stretnúť na tvojom tajnom mieste prosím?" mohla som odmietnuť ale keď som ho videla takého zničeného tak som prikývla a išla som si vybrať veci.

(tie vlasy si odmyslite :D)

Obliekla som sa zobrala skate a vyrazila som na skate mi to trvalo asi o polovicu kratšie ako keby som šla pešo.

Prišla som pri lesný chodníček skate som si vzala do ruky a vydala sa po chodníku.

Uvidela som ho. Plakal. Počkať! Čo? On plače? "eh eh" hrane som si odkašľala aby sa ma nezlakol. "ahoj prepáč musim sa s tebou porozprávať." povedal a zotrel si slzy čo mu neposlušne stekali po lícach. "dobre o čom" "o nás" tak a teraz mi odjebalo dekel. Prečo sa chce somnou rozprávať o nás..? My spolu netvoríme pár a ani nikdy nebudeme však ma Juliet. "s Jul som sa o tom to už tiež rozprával a musím sa ti priznať...."
O bože takéto napäté pauzi neznášam.
"neviem či to je pobláznenie alebo čo ale Barbara ja... Páčiš sa mi... Moc.." a teraz už odjebalo mňa a nie dekel lebo toto bol zasah do čierneho... Myslím moje srdce.