Angels Without Wings [BvB FF] Dokončené

14.

Barbara

Pamätám sa len na obrovskú bolesť, tmu a chlad.

Vnímam všetko okolo seba ale neviem sa pohnúť. Deprimuje ma to stale zaspávať a budiť sa.

Zobudím sa uprostred lesa. Nepoznám to tu. Obloha je červená ako krv. Zamnou sa ozve prasknutie vetvy. Obzrela som sa. Nikto. Znova to počujem. Otočím sa tým smetom ale ani tam nik nieje. Praskli ďalšie dve. Približuje sa to. Je to blízko ale nevidím to. Za chrbtom pri uchu sa mi ozve vrčanie. Rýchlo sa otočím. Nič. Nikto.

"Barbara" za počula som ten anjelsky hlas ktorý patrí jedinej osobe "zlatko to som ja tvoj Andy, kľud milujem ťa som tu s tebou už sa ti nič nestane a ten parchant dostane trest neboj láska moja už si v bezpečí." ukľudnilo ma to ale o kom to hovorí ako o parchantovi a kto by mi mal ublížiť. Ach bože.

Spomínam si. Ulička. Ross aj s partiou. Bolesť. Nôž. Tma.

Musím sa pohnúť aby som im dala vedieť že som v poriadku.

Snažím sa. Snažím sa tak moc pohnúť. Alebo niečo povedať. Ale nedá sa mi to.

"dobré ráno zlatko" Andy bože ako ja milujem jeho hlas "okolo 14:00 prídu chalani ťa pozrieť. Veľmi sa o teba boja. A vaši prídu tiež Jess to dostalo z nás všetkých najviac." o bože Jess moja malá sestrička nechcem aby sa trápila "zlatko prosím preber sa" on plače to nie nechcem aby plakal. Ale znova som zaspala.

Andy

Už je to týždeň aj niečo od toho incidentu. Kellina už pustili pred pár dňami ale chodí ju sem pozerať aj s kamarátmi. Chalani sem chodili tiež. Aj jej rodičia aj s Jess ktorá to vzala asi najhoršie z nás.

Prihováram sa jej deň čo deň. Ale nič. Deprimuje ma to rozprávať sa ale ne dostávať odpoveď.

Práve odišli chalani. Jess tu zostala somnou lebo pán a pani Lores potrebujú niečo vybaviť. Ja som sa šiel fo jedálne najesť aspoň čo sa do mňa vmestí a toho naozaj nieje veľa. Jess hovorila že už jedla tak som šiel sám.

Prídem k izbe a počujem smiech Jess smeje sa ale.. Na čom? Vošiel som dnu a pozreli na mňa dva páry očí.

Jessine a mojej Bí.

Začali mi stekať slzy. "ne... Nesníva sa mi to?" usmiala sa tým jej nádherným úsmevom a povedala bez hlasu "nie" aj keď ju nebolo počuť čítal som to z jej pier. "Andy na čo čakáš? Poď k nám" vyzvala ma Jess a ja som neváhal. Prišiel som k nim a chitil Bíinu tvar do dlaní. Hladil som ju a zisťoval som sa nakoniec som ju pobozkal. Dal som do toho bozku všetku svoju lásku. Skrivila tvár od bolesti. "prepáč" "to nič" povedala s jej slabučkým hláskom. "idem pre doktora" prikývla a ja som šiel na informácie "dobrý deň potrebujen doktora do izby slečny Lores prebrala sa" vychrlil som na sestričku "d dobre počkajte v izbe" ako povedala tak som spravil. Chvíľu po mne prišiel doktor začal pozerať prístroje. Nakoniec sa postavil za čelo postele "ako sa cítite?" "dobre" odpovedala potichu pytal sa jaj aj ďalšie otázky "dobre tak ak sa nič nezmení o pár dní vás pustíme" ako to dopovedal vošli do izby jej rodičia.

Zamrzli v pohybe a pozerali na svoju dcéru ktorá sa prebrala z bdelej kómy. Jej mama sa chytila za ústa a rozplakala sa jej otcovi začali stekať slzy po tvári. Pribehli k nej a začali ju objímať. Bí krčila tvár od bolesti ale neprestala sa usmievať. Aj cez všetku tú bolesť.

Keď odyšli osameli sme "všetko si pamätám aj to ako si ma utešoval" pozrel som na ňu "to naozaj?" "áno počula som všetko a aj som vnímala ale nemohla som sa pohnúť a ak som nevnímala tak som spala" vysvetlila mi.

Na ďalší deň prišli chalani a mali všetci rovnakú reakciu ako ja alebo jej rodičia. Bavili sme sa smiali sa. Počul som zaklopanie na dvere a následne aj ich otvorenie. Bol to Kellin aj s jeho kamarátom Vicom z Pierce The Veil. Stáli ako obarený. "už včera sa prebrala" vysvetlil som im. Bí na mňa nechápavi pozrela ja som sa len usmial "Kellin ti vysvetlí všetko" pristúpili k posteli a Kellin spustil. Keď dopovedal Barbara no bolo vidno ze je v šoku "no to mňe poser na holý záda" bolo jediné čo povedala a všetci sme vypukli do smiechu.

O pát dní

"dnes konečne domov" "priniesol som ti niečo na prezlečenie aby si sa cítila pohodlne" usmial som sa a z jej vaku som vytiahol oblečenie. Tričko bez rukávov Moon&Stars čierne potrhané džínsy, čierne koženné čižmičky a čierny matný rúž.

Barbara

Len čo som sa obliekla spinave veci som si dala do vaku.
"dobrý deň ako sa cítite?" "výborne keď idem už domov" usmiala som sa naňho široko "no aj vypadáťe lepšie a to omnoho" aj on sa usmial "no dobre keďže visita už bola treba len podpísať papiere a môžte ísť." tak som šla podpísať papiere, Andy mi vzal vak a horsa domoooov.

Nasadli sme k Andymu do auta. Zastali sme pred Starbucksom nechápavo som pozrela na Andyho "no čo potrebujem kafe" zasmiali sme sa a šli dnu. Ja som si zobrala tiež karamelove late Andy zasa vanilkové zaplatili sme a šli sme už rovno domov.

Pred domom sme zaparkovali spoločne vystúpili. Len čo sa za nami zavreli dvere vyzuli sme sa a šli do obývačky "prekvapenieee vitaj domaa" skríkli všetcia náraz. Trošku som podskočila od ľaku ale usmievala som sa stále. "keďže sme neoslávili tvoje narodeniny tak to oslávime teraz"povedal  Jinxx aj s Jakeom sa dohodli abo čo?

Mama priniesla tortu aj so sviečkami a všetci začali spievať Happy Birthday "no tak sfukni sviečky a niečo si praj laska" vyzval ma Andy a tak som aj spravila. Vsetci začali tlieskať pískať a niekto (Jess) kričať.

Oslavovali sme do neskorej noci. Mama s otcom šli do spálne Cc s Jess do jej izby lebo sa hádali koli jednorožcovi Ash Jake Jinxx a Andyho rodičia šli k nim. Keď sme s Andym osameli sme si pozerali do očí. "si tak nádherná" usmiala som sa "a len tvoja" dodala som a on sa široko usmial. "hrozne moc si mi chybala aj keď si fizicky bola pri mne citil som sa sám" chytila som mu tvár do dlaní "ale už som tu a neodpustím ťa" len čo som to dopovedala ma pobozkal vášnivo s laskou ale aj drsne tak ako to len on vie.

Posadila som sa naňho obkročmo a keď som sa rýchlo nadýchla prehĺbil bozk. Hral sa somnou ale zároveň si ma vychutnával ako aj ja jeho. Zrazu sa postavil ale neprestal v činnosti bozkávania a ja som len spolupracovala.

Vyšli sme po schodoch do mojej izby kde ma opatrne položil na postel a jemne ma priľahol. Na chvíľku ma prestal bozkávať. Zamkol izbu a zatiahol závesy pozrela som naňho nechápavo dvere ok ale okná? "nikdy nevieš čo tí prizdisráči vivedú" už som pochopila takže dvere koli Ccmu a okna koli ostatným.

Znova si na mňa ľahol a začal ma bozkávať na krku ruky mal pod mojím tričkom ktoré ani neviem ako som už nemala oblečené to isté aj s nohavicami. Bola som len v spodnom prádle, chcel pokračovať ale nedovolil mu to pohľad na moje modriny, tak som to využila a pretočila ho pod seba. Teraz som mu ja vyzliekla tričko a s nohavicami aj boxerky. Jeho pýcha už bola v pozore a tak som využila svoju pozíciu a pomály som šla k nemu obtrel s mi o pery prsia brucho až skončil tam kde to chceme obaja. "to... To robíš naschvál?" povedal medzi vzdychy a keď som ho začala dráždiť rozkrokom skoro vyskočil z kože. Rychlo sa posadil dal mi dole podprsenku a nohavičky mi roztrhal. Hneď ako ich roztrhol a odhodil bol v tej sekunde vo mne. Začala som sa hýbať a on mi láska prsia.

Vystriedali sme viacero polôh a nakoniec sa mi spravil na chrbát odkiaľ to potom musel aj pekne utrieť. A šli sme z blaženým pocitom spať.