Potter poviedky 2

7. Knižnica

Ahojte, prepáčte že ďalšiu časť pridávam po dlhšom čase ale bola som zaneprázdnená (práca, leto, kamaráti).  Ako ospravedlnenie pridávam kapitolu 7 a 8 :) aby ste toho čítania mali o čosi vyše.

Predstava, že bude svojou vôľou usmerňovať energiu a pracovať s mágiou, ju nadchla. Ale nebolo to také, ako si predstavovala. Po prebúdzaní sa cítila zbitá a úplne vyčerpaná. Všetko ju bolelo.

Už to bolo šesť týždňov čo bola v Rokforte. Pozrela na hodiny. Deväť pätnásť. Začala pomaly vstávať a obliekať sa. Dnes si urobí všetky úlohy. Včera bola veľmi unavená a tak či tak, bol piatok, a komu sa chcú robiť úlohy v piatok? Pri umývaní sa rozhodla že najprv skočí do soviarne a napíše rodičom list ako každý týždeň. Potom sa naraňajkuje a pôjde do knižnice. Ani sa nenazdala a už do nej vchádzala.

Zastala uprostred haly pri pulte na ktorom bola menovka Richard Born. Usilovne niečo zapisoval do knihy.

„Môžem sa spýtať..." začala Bella keď ju zrazu odstrčil nejaký chalan a smelo si zastal pred pultom. Bella ho hneď spoznala. Bol to jej namyslený, egoistický spolužiak Oliver Wat. Bol snáď najbohatšie decko v Rokforte a tak sa aj správal. Hrdo a povrchne. Vykračoval si vždy ako nejaká pán. Ale Bella sa nedala zastrašiť tým jeho sladkým postojom.

„Hej! Si slepý alebo čo?!"

„Nezavadzaj!" zazrel na ňu.

„Bola som tu prvá ty „navoňaný pajác"!"

„Vieš kto ja som?!"

„Je mi jedno kto si! Ak si si ešte nevšimol, chodia sem slušný ľudia čo vedia čo je to morálka!" kárala ho Bella s rukami založenými na prsiach.

„Teraz nehovoríš o sebe, však?" uchechtol sa.

„Uhni!"

Oliver Wat pozrel na knihovníka ktorý doteraz nezdvihol hlavu od knihy. „Môžete ju odtiaľto vykázať?! Takto hrubo sa ku mne ešte nikto nesprával." slušácky si napravil kravatu.

„Začínaš byť poriadne arogantný. Myslíš si že svet sa točí iba okolo teba?" Bella mu skoro napľula do tváre, otočila sa ku knihovníkovi ktorý len ďalej čosi zapisoval. „Môžem sa teda spýtať..."

„Beletria vpredu, teória literatúry vzadu, dejiny za rohom," začal muž a ani nezdvihol pohľad, „príroda, remeslá a všetky tie veci pre staré mamy – nie že by ťa to mohlo zaujímať – sú vľavo, prvé vydania sú zamknuté pod sklom pred takými špinavými malými prstami ako sú tvoje. Moderné jazyky, klasika a detská literatúra na poschodí."

„Ďakujem." Bella chcela ísť za roh do dejín ale rozhodla sa že sa tam ešte poobzerá. A tak sa tam začala motať.