Prológ

158 20 19
                                    

Plamene oblizovali tmavú nočnú oblohu nad sídlom. Malé, dievčenské nôžky sa predierali cez ostré tŕnie, kamene a popraskané drevo na lesnej zemi. Slzy sa rinuli z malých očí a vzlyky sa niesli spolu s praskaním ohňa a ľudským krikom k nebu a hviezdam, nečinne sa prizerajúcim katastrofe. Na záchranu milovaných, musíme milované obetovať. Posledné slová otca sa jej ozývali v hlave, aj keď im tak celkom nerozumela.

Prudko sa obzrela naspäť ku horiacemu domu a zakopla o koreň stromu. Na nohe zacítila štipľavú bolesť, keď jej cez členok prešla ostrá hrana kameňa. Zúfalstvo sa jej predralo očami, keď plamene za jej chrbtom oblízli les, v ktorom sa nachádzala. Zaprela sa rukami do zeme, no vyčerpanie jej neumožnilo sa postaviť. Zavzlykala zúfalstvom a skúsila to znovu. Keď jej ruky vypovedali službu i tentokrát, so zaslzenými očami sa zadívala pred seba. Prestala plakať.

Pred ňou, asi desať metrov, sedela čisto biela puma. Také veľké zviera ešte nikdy nevidela. Šibalo chvostom zo strany na stranu, mykalo fúzikmi a strihalo ušami. Keď sa jej oči stretli s očami toho majestátneho zvieraťa, prestala sa báť. Po tvári ju pohladil jemný vánok a puma sa vydala jej smerom. Našľapovala takmer nečujne keď prechádzala cez popadané vetvičky. Zastala tesne pred ňou a keď skonila hlavu, všimla si na jej bielom chrbte tmavé pruhy. Puma sa priblížila k jej rukám, akoby ju pobádala, aby sa jej chytila. Obmotala teda ruky okolo jej krku a puma sa pomaly, no mocne postavila.

Keď dievčatko stálo na nohách, puma si sadla. Aj takto sediaca bola od nej šelma o dve hlavy vyššia. Pumine oči sa zabodli do očí malého dievčatka a veľká mačka sa naklonila. Slzy jej prestali tiecť z očí, no mokré cestičky na lícach jej ostali. Veľká hlava sa priblížila a dlhý, drsný ružový jazyk jej oblízal obe líca. Po slzných potôčikoch neostalo ani stopy a na lícach sa jej miesto nich leskli mačkine sliny. Veľká puma sa otočila a nechala malé dievčatko, aby jej vyliezlo na chrbát.

Zaborila prsty do hrubej kožušiny a nechala pumu, nech si ticho razí cestu cez plamene, ktoré sa neodvážili priblížiť k jej bielemu kožuchu.

Ticho svetla [SK]Where stories live. Discover now