Ak by
ste to
nevedeli,
trvalo
to
krátko.
Mohlo
to
byť
normálne
ak by to
šlo
hladko:
"Ahoj
zlato.
Dlho
som
ťa
nevidel.
To,
že ťa dnes
vidím
je pre mňa
dňa
Svetlý diel.
Či sa
mýlim?
Prečo
sa mi
do očí
nepozrieš?
Prečo
sa len
na zem
dívaš?
Čo sa stalo,
Čo spravíme
ináč?"
Nemohla som.
Jeho modré oči
hľadali
vysvetlenie,
prečo tie
moje
plakali.
Stáli sme tam
vedľa
seba,
pohľadmi
sa
hľadali.
No musela som.
"Ty si na
mňa hľadel
bez
predsudkov
cez
zlé časy
ktoré
vtedy
boli.
Chránil si
ma,
kým
tie masy,
cez moju
myseľ
sa brodili.
No
nemôžme
takto ostať
spolu,
Lebo takto
iba časom
začneme
chytať
smolu."
Klamala
som.
Inak to
nešlo,
no hľadala
iba som čas
aby to
mnou
prešlo.
No ajtak.
Uveril si
rečiam
o tom,
odišiel si
správny
čas.
Ak by to však
neskôr bolo,
nestojíme
dvaja,
ale
možno
len
jeden
z nás.
Aj tak ti ďakujem za všetko.

YOU ARE READING
vytrhnuté stránky
PoetryZmes mojich myšlienkových pochodov vytvorených do básní a malých životných postrehov.?