vytrhnuté stránky

5.?

           

Už je

dávno

po polnoci

a my

stále nespíme-

dúfame,

že to

rýchlo

skončí,

tieto (nezmyselné)

úvahy.

Premýšľam.

Nemám

nad čím..

iba dúmam,

ako môže

byť svet

krajším.

Čo vyčarí svetu

úsmev?

Pozitívnosť?

Energia?

Nemám stále

ani úsmer.

Dúfam len,

že to

rýchlo

skončí,

tieto

(Ne)zmyselné

úvahy.

Šír len

radosť,

žiadnu

starosť,

to je

slogan

radosti.

Ako však

len

radosť

šíriť,

keď ju neviem

zaistiť?

Konaj

dobro,

vráti

sa ti,

hovoria mi

odmala.

Čakám

však už,

dlho,

stroho,

dočkám sa

ho

do raja?

Neviem.

Dávaj

lásku.

Ako?

Ako mám

dať

kúsok seba,

ak nechcem

dať

iba masku?

Opäť neviem.

Mojou

mysľou,

víria sa

však

iba čisté

nezmysly.

Dúfajme

že rýchlo

skončia,

utriediť

však

neviem ich.