Je len
pár
minút
po
polnoci,
no u nás
zavládol
už
popol
noci,
nepočuješ
sovu
húkať,
ani
ľudí predaj
núkať.
Kiežby.
Len pár
minút
pred
polnocou,
zábava tu končí
cudzou
mocou,
nepáči sa
ani mne;
to sa deje
v omyle?
Už pár
hodín
po polnoci,
výrim sa von;
nevôľ hoci,
hľadať miesta
zakázané,
hladkať zviera
vykázané
z domova.
Ľúbiť
ľudí
bez
osudov
vydávam sa
len pár
minút
po polnoci,
nikto nevie
veď je polnoc-
čo chceš od
nás,
a kto si?
Zistili
ste,
ďalšie
ráno,
čo s tou
ranou,
ktorá
vznikla
tú osudnú
polnoc;
Mysleli
ste
aj vy
áno,
že vám
idem
na
pomoc?
Doteraz
si
lepíme
ešte
rany
od Vianoc
preto sa
však
zasa pýtam
čo znamená
teda
polnoc?

YOU ARE READING
vytrhnuté stránky
PoetryZmes mojich myšlienkových pochodov vytvorených do básní a malých životných postrehov.?